Máte šiesty zmysel?

Autorom teórie o piatich zmysloch, prostredníctvom ktorých vnímame svet okolo seba, bol Aristoteles. Rozdelil ich a popísal vo svojom filozofickom traktáte De Anima (O duši) v 4. storočí pred Kristom.

Odvtedy sa však vedomosti o ľudskom tele posunuli ďalej. Ako je teda možné, že naše ponímanie zmyslov, zostáva stále v minulosti, zaškatuľkované v 4. storočí pred naším letopočtom?

Aristoteles predsa okrem iného tvrdil aj to, že svet tvorí päť základných živlov, a predsa dnes máme k dispozícii radikálne podrobnejší a všeobecne akceptovaný update v podobe periodickej tabuľky s desiatkami chemických prvkov. Je možné, že so zmyslami je to podobne?

Človek je multisenzorická bytosť

Podľa mnohých súčasných neurovedcov je klasifikácia ľudských zmyslov do piatich kategórii tak zastaraná ako výrok, že Zem je plochá. Rúcajú dokonca aj ďalšiu predstavu o našom zmyslovom vnímaní sveta, a to že jednotlivé zmysly fungujú nezávisle jeden od druhého. Extrémnym dôkazom tejto teórie sú výnimoční ľudia, ktorí dokážu rozoznávať farby dotykom. Nemusíme však chodiť tak ďaleko, aby sme si prepojené fungovanie zmyslov (synestéziu) potvrdili.

Pravdepodobne ste už niekedy sedeli v lietadle. V momente, keď sa ešte stroj nachádza na zemi a vy počúvate bezpečnostný výklad letušiek, proporcie kabíny vo vašich očiach sú iné, ako keď lietadlo vzlietne a kabína sa mierne nakloní. V našich očiach sa však nič mení – to, čo ovplyvňuje naše vnímanie obrazu – teda zrak – je v tomto prípade ušný kanál. Vníma záklon tela a vysiela tento signál do očí, ktoré potom skresľujú výsledný obraz.

Ďalším dôkazom prepojenia zmyslov je 2D vnímanie obrazov pred očami. Keď sa zadívate na nejaký objekt pred sebou, trebárs na šálku, vidíte iba jej „fasádu“, jednu stranu, ale predsa viete, že je to 3D objekt. Ako? Pravdepodobne by ste to dokázali popísať len ťažko. Viete to predovšetkým preto, že ste už niekedy šálku držali v ruke. Vaše receptory dotyku vysielajú informáciu o 3D podstate šálky do mozgu – nerobí to teda zrak, ako by ste si mohli myslieť na prvý pohľad (doslova).

Zmysly, i tie všeobecne uznávané, sú teda prepojené a ich fungovanie je oveľa komplexnejšie, než by sme si mysleli na základe toho, čo sme si prečítali v učebnici biológie. Ale ako je to s ostatnými údajnými zmyslami, o ktorých neurovedci hovoria? Skutočne ich máme? Alebo ich majú len superjedinci, ktorí dotykom vnímajú farby?

Môže vás zaujímať:

Schudnite z brucha v každom veku: #40

Čo je to zmysel?

Podľa jednej z viacerých definícií je zmysel unikátna forma, ktorou mozog prijíma informáciu o vonkajšom svete alebo o zvyšku tela.

Ak budeme za definíciu zmyslov skutočne považovať tento výrok, potom s čistým svedomím môžeme potvrdiť, že máme rozhodne viac zmyslov ako len päť. V takomto prípade je totiž zmysel považovaný za kanál, ktorým do mozgu prúdia informácie a vytvárajú obraz o svete z vnútra tela a o tom, čo sa deje vonku okolo nás. Chcete príklad? Tu ich je hneď niekoľko…

Propriocepcia

Jednoducho povedané, propriocepcia je schopnosť vnímať, kde sú jednotlivé časti nášho tela bez toho, aby sme ich videli.

Ak zatvoríte oči a budete sa chcieť ukazovákom dotknúť nosa, je veľmi pravdepodobné, že sa vám to podarí. Ako? Vďaka zmyslu, ktorý nazývame propriocepcia.

Je to schopnosť uvedomovať si, kde v priestore sa nachádzajú jednotlivé končatiny, svaly a ďalšie časti tela bez toho, aby ste na toto zistenie potrebovali využiť zrak.

V praxi to znamená napríklad to, že dokážete ťukať na klávesnicu presne tak, ako chcete, bez toho, aby ste sa museli dívať na prsty a jednotlivé písmenká. Takže nech sa páči, tu je váš „prvý šiesty zmysel“!

Balans

Podľa mnohých jeden z najprehliadanejších zmyslov – balans alebo ekvilibriocepcia. Nie je o nič menej dôležitý ako známych 5 zmyslov, ba dokonca môže niektoré z nich prevýšiť.

Zamyslite sa – ako často kráčate po schodoch, na vysokých opätkoch, zakopnete, niekto do vás vrazí, nesiete na stôl veľkú obloženú misu, cvičíte, tancujete, skáčete – ak sa pri všetkých týchto aktivitách a nespočetných ďalších chcete udržať na nohách, musíte využiť svoju rovnováhu.

Termocepcia

Človek dokáže okamžite rozoznať, či je jeho okolie teplejšie alebo studenšie ako jeho povrchová teplota, či je nápoj, ktorý práve pije chladený, alebo či je to horúca šálka kávy.

Že to nie je až také dôležité? A čo keby ste strčili ruku do ohňa alebo si položili prsty na rozpálenú žehličku a nechali to tak? Alebo plávali v ľadovej vode tri hodiny?

Jedno, druhé aj tretie by bez upozornenia nervového systému, ktorý reaguje na teplotné podnety okolia, pravdepodobne skončilo prinajlepšom návštevou pohotovosti, prinajhoršom smrťou.

Nocicepcia

Napriek tomu, že vnímanie bolesti je nepríjemné, je takisto dôležitým telesným zmyslom a jeho neprítomnosť stojí za veľmi vzácnou poruchou (vrodená necitlivosť na bolesť). Závidíte ľuďom, ktorí ňou trpia? Nemali by ste.

Pacienti s touto poruchou so sebou musia neustále narábať ako v bavlnke, pretože sa ľahko môže stať, že si niečo zlomia, natrhnú sval, spália sa, spôsobia si vnútorné krvácanie, no nezistia to dostatočne včas, pretože ich nervový systém nevyšle informáciu o bolesti do mozgu.

Nezabúdajme, že bolesť nás často ako prvá upozorňuje na to, že niečo v tele nie je v poriadku.

Môže vás zaujímať:

Speváčka Katka Koščová: Depresia je choroba, ktorú treba liečiť

Chronocepcia

Chronocepcia ako ľudský zmysel sa vzťahuje na subjektívne vnímanie času. Možno si hovoríte, že čas, hodiny či minúty, tak ako ich meriame, sú ľudským výmyslom a nesúvisia s našimi vrodenými schopnosťami, ale ich plynutie sa dá ľahko pozorovať aj v prírode. Rastliny aj živočíchy majú vnútorné hodiny, ktoré im napovedia, kedy je čas na jednotlivé dôležité aktivity – kvitnutie, rast, hibernovanie, migrácia, cirkadiánny rytmus, menštruačný cyklus, rozmnožovanie.

Medzi rastlinami, ostatnými živočíchmi a človekom je len malý rozdiel – človek si ubiehanie času reálne uvedomuje.

Interocepcia

Voľne preložené – vnímanie svojho interiéru, teda toho, čo sa deje vo vnútri nášho tela. Môžu to byť pohyby čriev, tlkot srdca, dýchanie, ale aj pocit hladu a smädu.

Vďaka tejto schopnosti nám dáva telo najavo, kedy sa napiť, aby nebolo dehydratované, a kedy je nutné jesť, aby malo dostatok energie.

Koľko ich teda vlastne je?

Zmysly v skutočnosti zahŕňajú oveľa väčšie množstvo vnemov ako len čuch, chuť, hmat, zrak a sluch. V závislosti od toho, ako presne zmysel definujeme, uznávajú neurovedci od 14 do 33 zmyslov, niekedy len s minimálnymi rozdielmi, keďže často medzi nimi dochádza k spolupráci, dopĺňaniu, niekedy dokonca prekrývaniu činností.

Farba jedla alebo zvuky v reštaurácii napríklad dokážu ovplyvniť to, ako bude chutiť podávaný chod na vašich konkrétnych chuťových pohárikoch.

Akokoľvek sa však na problematiku definovania zmyslov pozeráme, je jasné, že rozdelenie na pôvodných päť kategórií je náhodné a zastarané. Zber informácií z vonkajšieho aj vnútorného sveta je oveľa širokospektrálnejší, ako sme si mysleli.

Keď sa sami zamyslíme nad všetkými informáciami, ktoré sa k nám počas dňa dostávajú, a nad „kanálmi“, ktoré nám ich doručujú, veľmi rýchlo pochopíme, že človek je skutočne multisenzorickou bytosťou a že svet vnímame prostredníctvom možno doposiaľ vedou stále nepopísaného a nezrátaného komplexného systému zmyslov.

abudnime teda na šiesty zmysel a začnime spoznávať seba aj svoje okolie prostredníctvom svojho siedmeho, ôsmeho či deviateho zmyslu.

Môže vás zaujímať:

Vy a matematika. Otestujte sa a zistite, či vyrátate tieto ľahké príklady bez kalkulačky

8 fascinujúcich faktov o vašich zmysloch

Dotyk nie je iba fyzický

Dotyk spracovávajú dve zmyslové dráhy – fyzický vnem a sociálny a emočný kontext. Práve preto sa môžete po objatí svojej babičky cítiť príjemne, zatiaľ čo objatie od človeka, ktorého prítomnosť alebo osobnosť vám nie je príjemná, môže prebudiť rozpačité pocity. Dotyk je v oboch prípadoch rovnaký, ale sociálne a emocionálne spracovanie rôzne.

Nový čuch každých 28 dní

O čuch tak ľahko neprídeme. Čuchové receptory sa neustále regenerujú a obnovujú. Približne každých 28 dní dostaneme do vienka novú sadu receptorov, vďaka ktorej vnímame vône a zápachy stále rovnako intenzívne.

Ale pozor – na noc čuchové receptory vypínajú, takže v spánku nezacítite vôbec nič.

Každému chutí niečo iné

Nielenže pôvodná mapa rozloženia chuťových pohárikov na jazyku nie je správna (je to zlý preklad pôvodne nemeckého dokumentu), ale dokonca nie je ani univerzálna. Každý človek vníma chuť jedla trochu inak. Väčšina ľudí má 2 000 až 10 000 chuťových pohárikov, no zatiaľ čo niektorí vnímajú intenzívnejšie slanú chuť, pre iných môže byť výraznejšia sladká.

Občas zatvorte oči

Priemerné ľudské oko spracuje behom života 24 miliónov informácií. Je schopné prijať až 36 000 rôznych informácií denne, takže sa občas odmeňte a na pár sekúnd zatvorte oči. Zaslúžia si aspoň krátku prestávku.

Dotyk starne

Čo sa zmyslov týka, so starobou sa spája predovšetkým strata sluchu a zraku, ale podobne sme na tom aj s dotykom. Od 18 rokov strácame každoročne 1 % svojich dotykových schopností.

Prvé dojmy

Bábätká vidia svet hore nohami a čiernobielo. Predtým, ako sa zrak batoľaťa stabilizuje, dieťa nedokáže „pretočiť“ obraz pred očami.

Po pár dňoch však naberie svet tvar, v akom ho vidia dospeláci, aj keď farebnosť pridáva mozog až postupne. Približne po dvoch mesiacoch začínajú deti rozoznávať červenú a žltú, postupom času aj ostatné časti nášho farebného spektra.

Posledné slová

Sluch je posledný zmysel, ktorý pred smrťou pracuje.

Podľa EEG skenov zomierajúcich ľudí krátko pred smrťou strácame väčšinu zmyslov, sluch však pretrváva až do konca. Je to dobrá správa pre tých, ktorí zostávajú so svojimi blízkymi – počujú každé vaše slovo.

Telo potrebuje zmysly!

Ak sa mozgu nedostáva žiadnych podnetov z vonkajšieho sveta, ktoré by mohol senzoricky spracovať, začnú sa na nás prejavovať negatívne dopady – úzkosti, depresie, halucinácie alebo paranoja. Práve z tohto dôvodu zakázali Spojené národy využívanie zmyslovej deprivácie pri vypočúvaní väzňov. Túto techniku považujú za neľudskú, ponižujúcu a ohrozujúcu zdravie.

Môže vás zaujímať:

Ako nájsť rovnováhu medzi perfekcionizmom a  ľahostajnosťou?

Text: Hana Moravčíková
Foto: Isifa/Shutterstock