MUDr. Malovič radí:

Určitým východiskom pre prevenciu, ochranu, ako aj podporu liečby kĺbových poškodení je náhradná, pre organizmus prirodzená kĺbová výživa, ktorá obsahuje potrebné podstatné živiny v dostatočnom množstve. Výhodnou možnosťou na tento účel je prípravok obsahujúci glukozamínfosfát a chondroitínsulfát vo vhodnom pomere, ktorý kĺbová chrupavka na svoje dobré výkony bezpodmienečne potrebuje.

Informácie o stave, polohe, činnosti kĺbu a podobných situáciách sú zachytávané kĺbovými receptormi – vnímavými miestečkami, ku ktorým patria guľôčkovité telieska zachytávajúce napätie kĺbového puzdra, kužeľovité telieska rýchlo sa prispôsobujúce podnetu, vretenovité telieska hlásiace napätie väzív a voľné nervové zakončenia v stene kĺbového puzdra, ktorých dráždením sa vyvolá pocit bolesti.

Cievne zásobenie kĺbu tvoria siete krvných a lymfatických tepien, iba kĺbová chrupavka – „poťah hlavice a jamky“ – nemá vlastné cievne a nervové zásobenie.

Chrupavka

Chrupavka je súčasťou podporných tkanív a pri mechanickej záťaži odpovedá predovšetkým na zmeny tlaku. Povrch kĺbov je tvorený hyalínovou chrupavkou, ktorá znesie tlak až 1,5 kg na 1 mm a je zložená z chrupkovitých buniek (chondrocytov) a z medzibunkovej hmoty obsahujúcej okrem základnej hmoty aj vlákna v sieťovitom usporiadaní, čo je fakt pre jej funkciu veľmi dôležitý.

Výživa chrupavky je vyriešená transportom z kĺbovej tekutiny, ktorej súčasti z nej prenikajú do chrupavky vtlačením pri pohybe kĺbu. Pri tomto pohybe zároveň nastáva vytláčanie tekutiny s obsahom odpadových látok z chrupavky. Tento celý pochod výživy nazývame kĺbová chrupavková pumpa.

Zaťaženie

Človek sa za normálnych okolností snaží udržiavať v kĺbe rovnováhu medzi zaťažením a regeneráciou.

Dlhodobému zaťaženiu sa dokáže viac-menej prispôsobiť, ale preťažovanie a chybné zaťažovanie spôsobuje poškodenie chrupavky jeho bedrového kĺbu.

Schopnosť zvládať preťaženie je pri tomto tkanive nižšia ako pri väzive aj z dôvodov už spomínanej komplikovanej výživy. Zároveň s pribúdajúcim vekom (už po dvadsiatom treťom roku života) ubúda obsah vody v chrupavke, čo limituje jej pružnosť. Mení sa aj množstvo a kvalita kĺbovej tekutiny – maziva, a to takisto spôsobuje znižovanie elasticity.

Okrem toho – pri zápalových a hnisavých procesoch v kolene, ktoré nebývajú u fyzicky zaťažovaných jedincov až také zriedkavé, sa uvoľňujú deštrukčné látky, napádajú chrupavku a vytvárajú z nej terén menej znášajúci zaťaženie a preťažovanie.

Okrem týchto biologických faktorov sa uplatňujú na poškodzovaní chrupavky bedrového kĺbu aj mechanické faktory – úrazy a mikrotraumy samotnej chrupavky, akútne preťaženie a prudké striedanie typu zaťaženia, chronické preťaženie, následky získaných alebo vrodených deformít panvy a bedrového kĺbu a poúrazové poškodenia iných štruktúr (väzivá, svaly, kosti).

Mikrotrauma

Spomínané mikrotraumy sú skutočne špeciálnou kapitolou vzniku artrózy. Mikrotrauma je vlastne úraz minimálnej intenzity, ktorý väčšinou ani nevyvoláva náhle porušenie zdravia a zdravý organizmus si ho „ani nevšimne“.

Dobre fyzicky komponovaný jedinec prostredníctvom zapojenia náhradných mechanizmov dokáže preklenúť problematický stav tak, že je schopný pokračovať v zraňujúcej činnosti, ktorá naďalej postihnutý kĺb deštruuje.

Nezriedka sa takéto mikrozranenie nepovažuje za hodné liečby, prípadne si drobné ťažkosti „prekryje“ postihnutý užívaním tabletiek proti bolesti. To je veľké a často podceňované riziko mikrotraumy.

Postupom času vzniká chronické poškodenie chrupavky, príznaky sú relatívne malé a nevyvolávajú výraznejšiu potrebu prerušenia zraňujúcich pohybov. To všetko len zvýrazňuje potrebu dôsledného vyhľadávania, liečenia a doliečovania úrazov a mikrotráum, význam rehabilitácie a regenerácie a odstraňovania ďalších rizikových faktorov.

Celý problém vzniku včasnej artrózy zvyšuje ešte existencia vrodených kĺbových deformít (niekedy sú to „len“ nohy do X či do O alebo ploché nohy, nehovoriac o „nepovšimnutých“ vrodených poškodeniach bedrového kĺbu alebo chrbtice), ktoré síce v mladom veku dokázal kompenzovať náhradnými mechanizmami, ale v čase dospelosti a zrelého veku to nie je možné…

Test: Ako sú na tom vaše kĺby?

Jednoduchý orientačný test naznačí hroziace problémy s kĺbovými spojeniami. Pri horšom výsledku určite stojí za to vyhľadať pomoc lekára – špecialistu (ortopéd, neurológ, fyziater, telovýchovný lekár).

1. Mali ste doteraz pestrú pohybovú aktivitu?

• pravidelne, snažím sa čo najčastejšie 0
• príležitostne, vyjde mi to len cez víkendy 1
• nemám čas 2

2. Zodpovedá podľa vás vaša fyzická kondícia veku?

• som s ňou spokojný 0
• nie tak úplne 1
• vôbec nie 2

3. Dávate prednosť chôdzi pred výťahom, autom či mestskou hromadnou dopravou?

• kedykoľvek je to len možné 0
• skôr výnimočne 1
• nikdy 2

4. Aký je vzťah k pohybovým aktivitám vo vašej rodine?

• sú veľmi obľúbené a časté 0
• sú skôr príležitostné 1
• sme bez záujmu o pohyb 2

5. Máte sklon k nadváhe alebo nadváhu máte?

• nemám 0
• skôr sezónne 1
• výrazný 2

6. Z hľadiska psychickej pohody sa cítite?

• vyrovnaný a uvoľnený 0
• v občasnej nepohode 1
• v takmer permanentnom napätí a strese 2

7. Viete sa uvoľniť a dokážete relaxovať?

• viem a dokážem 0
• nie tak úplne 1
• neviem, nedokážem to 2

8. Trpíte bolestivým stuhnutím chrbtového svalstva?

• výnimočne 0
• občas, krátkodobo 1
• veľmi často 2

9. Užívate lieky proti bolestiam hlavy a chrbta?

• nikdy 0
• len výnimočne 1
• veľmi často 2

10. Boli ste pre bolesti chrbta na podrobnom vyšetrení, röntgene, CT alebo magnetickej rezonancii?

• nikdy 0
• jedenkrát 1
• opakovane 2

VÝSLEDKY:

• 0 až 5 bodov – v medziach možností sa zodpovedajúcim spôsobom staráte o svoje telesné aj duševné zdravie,
• 6 až 15 bodov – vaše ťažkosti sú prechodné a skôr funkčného charakteru, a preto – pokiaľ sa zamyslíte nad ich príčinami a prehodnotíte svoj životný štýl, máte solídnu šancu zbaviť sa ich,
• 16 až 20 bodov – žiaľ, vaša kondícia je mizerná a hrozí vám konzumácia liekov aj maratón návštev u lekárov, a preto by ste mali čím skôr zmeniť svoj životný štýl, najlepšie však po dôkladnom vyšetrení a následnej porade s odborníkom.

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock