Mozog na tanieri
Váš jedálniček neovplyvňuje len fyzickú kondíciu, ale aj koncentráciu, náladu a schopnosť zvládať stres.
Čo je príčinou oslabenej imunity?
Civilizačné ochorenia, medzi ktoré patria aj imunologické ochorenia, sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie vyskytujú u 30 – 40 % obyvateľov vyspelých krajín. Chronické ochorenia sa podieľajú na znížení produktivity práce o 40 %.
MUDr. Bergendiová radí:
„Problémom dnešných vyspelých krajín už nie sú infekčné ochorenia ako kedysi. Vystriedali ich poruchy imunity. Tie sú základom vzniku civilizačných ochorení. Imunosupresia, čiže zníženie aktivity obrany tela, spôsobuje nádorové ochorenia, naopak, nadmerná precitlivenosť organizmu na určité podnety je dôvodom alergií a autoimunitných ochorení.“
Mohlo by vás zaujímať
Bezpečná zimná turistika: Ako sa pripraviť na výlet v horách
Ako vzniká alergia
Ľudský organizmus sa prostrediu prispôsobuje dvoma spôsobmi. Prostredníctvom imunitnej reakcie sa chráni pred prenikaním cudzorodých látok do organizmu a pod vplyvom akútneho stresu aktivizuje jednotlivé vnútorné orgány na boj proti negatívnym vonkajším vplyvom. Zlyhanie týchto dvoch mechanizmov vedie k vzniku civilizačných chorôb – srdcovo-cievne ochorenia, rakovina, cukrovka, depresia, Alzheimerova choroba, problémy s plodnosťou, alergie.
Uvedomme si, ako veľmi sa za posledné roky zmenil náš životný štýl a životospráva. Stačí spomenúť aspoň jeden príklad týkajúci sa výživy. Ak v roku 1700 jeden človek skonzumoval 1,8 kg cukru za rok, v roku 2009 to bolo 82 kg cukru na hlavu!
Prirátajme k tomu nadmerné používanie chemických látok, znečistené životné prostredie, chronický stres či absolútny nedostatok pohybu.
Vieme, že alergia je neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí. Na Slovensku trpí niektorým z jej prejavov až 40 % populácie – alergickou nádchou, bronchiálnou astmou, potravinovou alergiou, atopickým ekzémom, žihľavkou alebo dokonca až vystupňovanou alergickou reakciou, anafylaxiou.
Pri alergii zohrávajú dôležitú úlohu aj genetické faktory, vplyv prostredia je však nezanedbateľný. Sliznice ľudí, ktorí žijú vo väčších mestách alebo znečistených oblastiach, sú chronicky dráždené a poškodzované. Spôsobujú to tzv. zápalové mediátory. Cez poškodené sliznice ľahšie prenikajú alergény, ale aj infekčné mikroorganizmy.
Okrem toho sa alergény nadväzujú na pevné častice smogu, ktoré sa stávajú ich nosičmi, a vdychovanie takýchto komplexných častíc sa považuje za mimoriadne významný faktor pri vzniku alergických ochorení.
Výživa a astma
Väčšina ľudí spája potraviny nanajvýš s potravinovou alergiou, resp. ekzémom u malých detí. Lenže výživové návyky súvisia aj so vznikom astmy.
V rámci projektu Medzinárodnej štúdie astmy a alergií v detskom veku, ktorá zahŕňala viac ako 2 milióny detí vo viac než 100 krajinách, mladí tínedžeri, ktorí viac ako trikrát týždenne konzumujú ,,fast food“, majú o 40 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu závažnej astmy.
Vyššie množstvo nasýtených mastných kyselín a cukrov v potrave sa spája s častejším výskytom alergie a astmy. Podľa tejto štúdie publikovanej v časopise Thorax, jedenie ovocia tri- a viackrát týždenne znižuje závažnosť alergických a astmatických príznakov o 11 % medzi tínedžermi a o 14 % u mladších detí.
Mohlo by vás zaujímať
Jedlo, ktoré lieči. Tieto potraviny vám posilnia imunitu.
Vitamíny a antioxidanty v ovocí a zelenine majú priaznivý vplyv na astmu. Pri vzniku alergií treba spomenúť aj tzv. hygienickú hypotézu – záťaž mikróbmi, prekonávanie infekčných chorôb má ochranný vplyv pred alergickými ochoreniami. Aj preto majú deti vo viacpočetných rodinách nižší výskyt atopie, čo je akási predispozícia na vznik alergického ochorenia.
Vo viacpočetných rodinách sú totiž deti častejšie sopľavé, nekladie sa taký dôraz na prehnanú hygienu ako u prvého dieťaťa, resp. jedináčika. Takisto sú zdravšie vidiecke deti vyrastajúce na hospodárskych dvoroch, v kontakte so zvieratami, pôdou, konzumujúce menej priemyselne spracované produkty a podobne.
Rozhýbte sa, budete starnúť pomalšie
To, že šport má pozitívny vplyv na imunitný systém, nemusíme nijako zdôrazňovať. Predpokladá sa, že mechanické a hormonálne zmeny v tele následkom cvičenia môžu znížiť riziko rakoviny čreva, prsníka či prostaty.
Štúdia nemeckých vedcov z roku 2008 porovnávala v skupine zdravých športovcov a zdravých nefajčiarov, ktorí nešportovali, dĺžku tzv. telomér. Sú to krátke úseky špecializovanej DNA, ktoré sa nachádzajú na konci chromozómov. Teloméry sa skracujú vždy, keď sa bunka delí a tá sa následne stáva zraniteľnejšou.
Zistilo sa však, že u profesionálnych športovcov sa aktivoval enzým telomeráza, ktorý dokáže teloméry opravovať, zabraňuje teda ich skracovaniu a zvyšuje tak odolnosť buniek. Skracovanie telomér sa spomalilo aj v bielych krvinkách, takzvaných leukocytoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu vo fungovaní imunitného systému.
Mohlo by vás zaujímať
Ako fungujú antibiotiká?
Správne stravovanie, pravidelný pohyb a vyhýbanie sa stresu by malo byť samozrejmosťou počas celého života, ako aj dodržiavanie správnej životosprávy pomocou piatich S:
- zdravá STRAVA,
- dostatok SPÁNKU,
- veľa SMIECHU a ŠPORTU
- a SPOKOJNÝ život v kruhu svojich blízkych, so všetkým, čo k tomu patrí.
Následné vyplavovanie hormónov šťastia – endorfínov, enkefalínov a vnútorných opioidov, môže k posilneniu imunitnej odpovede len a len napomôcť.
Text: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Foto: Shutterstock
1/1
