Keď zdravý životný štýl zájde priďaleko. Ste posadnutí zdravou stravou a cvičením?

Je posadnutosť zdravou stravou a cvičením psychickou chorobou dneška? Niet ani najmenších pochýb o tom, že zdravý životný štýl by mal byť dôležitou súčasťou nášho života. Na druhej strane, každý extrém sa môže otočiť proti nám. Kedy prekračujeme hranice?
Zdravý a aktívny životný štýl začal pomaly, ale isto zachádzať príliš ďaleko. Môže sa vám to zdať zveličené vyhlásenie, ale poobzerajte sa okolo seba.
Niektorí ľudia cvičia šesťkrát týždenne a sú tým doslova posadnutí bez nejakého väčšieho zmyslu. Nechápte nás zle. Áno, cvičenie je to najlepšie, čo pre svoje telo môžeme spraviť, ale mrhať všetku energiu len kvôli športu ako takému alebo len pre to, aby sme vyzerali čo najviac ako modelky z časopisov, je už priveľa.
Nezabúdajte, že tak ako majú športovci doping zakázaný, fotomodelky ho majú povolený. Áno, máme na mysli fotošop alebo teda grafickú retuš v počítači.
Sami určite uznáte, že toto už zdravé byť nemôže. V tomto prípade totiž necvičíte pre zdravie a pre dobrý pocit, ktorý to prináša, ale preto, lebo chcete vyzerať dobre pred ostatnými. Byť zdravý je jedna vec, ale byť posadnutý počítaním kalórií, obmedzovaním cukru a neustálym zaplavovaním sociálnych sietí fotkami hyperzdravých obedov nemá so zdravím nič spoločné.
Zbytočne spamujete ostatných, nemá to zmysel a zaberá vám to veľa času a ten je bohužiaľ neobnoviteľnou „surovinou“.
Viete sa správne vybaviť do hôr na zimnú turistiku?
Čo hovoria špecialisti
U niektorých ľudí sa predsavzatie jesť len zdravé, „čisté“, nespracované potraviny mení na zničujúce nutkanie.
Vďaka doktorovi Stevenovi Bratmanovi tento stav v roku 1997 získal aj pomenovanie ortorexia. Čo je však ešte znepokojivejšie, ortorexia často priveľmi nápadne pripomína obsedantno-kompulzívne poruchy. V tomto prípade ide o fixáciu na „správnu“ stravu, prijímanie len „čistých“ potravín a snahu o vylúčenie „kontaminovaných“ potravín.

A viete, čo je zaujímavá irónia? Samotní poradcovia na výživu sledujú zvýšené percento ľudí trpiacich ortorexiou, hoci tento stav klasická medicína ešte stále neklasifikovala, a tak ani nie je „oficiálne“ považovaný za poruchu prijímania potravy.
Panuje však všeobecný názor, že ortorexia by do tejto kategórie určite mala patriť. Odlišnosť je akurát v tom, že na rozdiel od anorexie, pri ktorej je príjem potravy obmedzený, alebo bulímii, kde sa obdobia prejedania striedajú s hladovaním, ortorexia je vždy o intenzívnom nutkaní držať sa len určitej skupiny potravín.
Ako si správne zoservisovať bicykel po sezóne?
Kde sú teda hranice
Ortorexia nie je to isté ako špecifické stravovanie z etických dôvodov alebo pre potravinové intolerancie. Deliaca hranica medzi nimi je však často hmlistá, čo je dôvod, prečo sa ortorexii tak darí a nie je jej venovaná dostatočná pozornosť, zvlášť vo fitnespriemysle.

Je jedno, o aký druh diéty ide – paleo, makrobiotická, nízkokalorická, bezlepková, surová… Na zdravej strave, samozrejme, nie je nič zlé. Keď sa však radosť zmení na nutkanie a rigoróznosť, obvykle je to znak toho, že niečo nie je v poriadku.
Vyraďovanie celých skupín potravín pod zámienkou zdravého jedálnička ešte neznamená, že ste naozaj na ceste k zdravému životnému štýlu. Základný problém pri poruchách prijímania potravy býva zväčša hlbšieho charakteru.
Ortorexia sa zvyčajne rozvíja vtedy, keď nedodržiavanie prísnych stravovacích pravidiel má za následok, že človek je so sebou nespokojný, alebo keď pravidelne zanedbáva potreby tela pre „vyššie dobro“, za ktoré považuje striktný obmedzený jedálniček.
Psychika tu hrá rolu tiež
Medzi tým, čo sa odohráva v našom vnútri, a tým, čo si naložíme na tanier, je silná väzba.
Myšlienky a pocity sa transformujú do nášho presvedčenia a správania, takže napríklad aj do toho, že cítime potrebu udržať si určitý životný štýl, aby sme vo svojom svete mali pocit kontroly. Celý problém teda tkvie v tom, aký máme obraz o sebe, a v tom, ako reagujeme na svoje emócie.

Je preto logické, že pre vyrovnanie sa s ortorexiou bude účinnejšia stratégia vyskúšať terapiu, ako si naplánovať ďalší (aj keď menej obmedzujúci) jedálniček.
Cieľom je, aby sme si vybudovali schopnosť jesť intuitívne to, čo cítime, že naše telo potrebuje. Zdravý prístup k nášmu jedeniu spočíva v tom, že veríme v schopnosť nášho tela identifikovať svoje potreby, takže vie rozpoznať, čo potrebuje(me).
Cieľom liečby by nemalo byť dosiahnutie stabilnej hmotnosti, ale aby sme mali pod kontrolou to, čo sa deje vo vašom vnútri a ako na to reagujeme.
Samozrejme, stále sme za to, aby sa ľudia snažili jesť zdravo a dávali si pozor na to, čo si naložia na tanier. Nenechajte sa ohúriť novou „zaručene fungujúcou“ diétou, ani keď vám ju kamarátky vychvália do nebies. Odpoveď, ktorú hľadáte, je striedmosť.
Mali by sme si dávať pozor na to, čo jeme, ale zároveň kriticky pristupovať k svojim „zdravým“ návykom a nemali by sme zabúdať analyzovať sami seba – upravujeme svoj jedálniček naozaj preto, aby sme telu dávali tú najlepšiu výživu, alebo sa to skôr podobá na to, že sa trestáme?
Bežci, nebojte sa zimy!
Vplyv na naše okolie
Ak cítite potrebu presviedčať druhých, aby začali zdravo žiť, váš životný štýl by mal byť žiarivým príkladom. Posadnutosť, neustále pridávanie fotiek na sociálne siete, nekonečné vychvaľovanie sa, ako zdravo stále žijeme a že každý by nás mal nasledovať… Nič z toho nikomu nepomôže. Má to skôr opačný efekt. Budete tak dávať zlý príklad a svojou otravnosťou budete ostatných skôr odrádzať, ako motivovať.
Najlepšími ambasádormi zdravého životného štýlu budete vtedy, keď budete plní sily, životného optimizmu, budete oddýchnutí a veselí. A keď sa ľudia začnú pozastavovať nad tým, odkiaľ pramení vaša životodarná sila, až potom môžete začať so svojím poučovaním!
Ak vám na druhých naozaj záleží a chcete im byť dobrým príkladom, zvážte svoje možnosti a vyskúšajte rolu osobného trénera, prípadne skúste prácu v príbuzných odvetviach. Ale choďte do toho len vtedy, ak vás to skutočne baví, napĺňa a chcete realizovať svoje vízie.

Položte si otázku, či by ste stále cvičili a držali sa na uzde, aj keby ste boli posledným človekom na svete. Ak áno, vaše pracovné zameranie na túto oblasť by asi nebolo márne. Ak nie, tak jednoducho len cvičte, aby ste sa cítili dobre, a neprepadnite chorobnej posadnutosti.
Nezabúdajte však na sebareflexiu a z času na čas si položte otázku, či je vaša motivácia stále čistá, či ste len náhodou neskĺzli do omamnej predstavy obdivných pohľadov okolia, keď idete po ulici v miniatúrnom oblečení.
Ako bicyklovať a neochorieť ani v tomto období
Osem varovných signálov, ktoré môžu sprevádzať ortorexiu
- Posadnutosť dodržiavaním pravidiel niečoho, čo daný človek označuje ako „perfektný“ jedálniček.
- Vyčleňovanie potravín z dôvodu netolerancie, ktoré však nie sú nijako potvrdené odborníkom.
- Prehnané a obsedantné užívanie rôznych doplnkov výživy.
- Príliš nízka hmotnosť.
- Extrémna posadnutosť cvičením.
- Neracionálny prístup k príprave jedál.
- Fixácia na potraviny, o ktorých sa vraví, že sú zdravé.
- Posadnutosť v hľadaní súvislostí medzi potravinami a zdravotnými problémami.

Zima je ideálna na bežecké začiatky, radí spoluzakladateľka klubu SHEruns
A ako to vyzerá v praxi, keď snaha o aktívny životný štýl zájde priďaleko? Možno vám nasledujúce riadky nebudú až také cudzie.
Koľko ľudí by sa stravovalo zdravo, keby neboli sociálne siete? Premýšľali ste niekedy nad tým, že väčšina ľudí by necvičila ani sa neobťažovala zdravým jedálničkom, nebyť sociálnych sietí? Že keby nemohli každé ráno pridávať fotky svojich extra zdravých raňajok a nemohli sa chváliť tým, koľko kilometrov a v akom tempe odbehli, ani by im nenapadlo jesť zdravo a behať?
Prapôvodná motivácia k aktívnemu životnému štýlu (cítiť sa dobre a robiť niečo preto, že nás to baví) sa v modernom virtuálnom svete pretransformovala na zvrátené vynucovanie pozornosti a potlesku nášho (často neúprimného) publika.
Nie je nič zlé robiť si štatistiky, denník skonzumovaných jedál alebo mať sparingpartnera na šport, s ktorým sa o pocity podelíte, no ak skutočne cvičíte preto, aby ste boli zdraví a cítili sa plní síl, nemali by ste sa prehnane zaujímať o tie časti dňa, keď jete alebo cvičíte. Mala by to byť príjemná samozrejmosť, ktorá si nevyžaduje pozornosť celého vášho okolia.
Zdravie je životný štýl, nie posadnutosť
Posadnutosť zdravým životným štýlom sa často prejavuje tak, že dotyčný sa obklopí rovnako zmýšľajúcou skupinou ľudí a potom už len kolektívne padá hlbšie a hlbšie.

Dôsledne si číta všetky etikety a bolestne túži po všetkých tých drahých špeciálnych produktoch, ktoré by ho dokázali priviesť na mizinu.
Tráviť čas počítaním kalórií a zdravým stravovaním bez hlbšieho zmyslu je sebecké a neproduktívne.
Z pohľadu dotyčného človeka je to zdravá posadnutosť, ale neuvedomuje si, že zdravie nie je niečo, na čo by sme mali myslieť 24 hodín denne. Nielen preto, že je to mrhanie časom. Nebezpečenstvo je v tom, že takéto rozpoloženie mysle charakterizuje bezcieľnu ľudskú bytosť.
Dobré zdravie je životný štýl postavený na pravidelnej strave, na vyrovnávaní sa s problémami a so stresom a okorenený pravidelným cvičením – bez priestoru na slovo „posadnutosť“.
Pre naše telo je potenie skvelé, ale nemá zmysel pretaviť to do závislosti. Ako odhaliť závislosť alebo kedy je to už príliš?
Z našej skúsenosti ľudia posadnutí svojím „zdravým“ životným štýlom sú závislí, nudní a na druhých majú negatívny, až toxický vplyv. Hovoria druhým, že sú blázni, keď jedia chlieb, mäso či koláče, bez toho, aby sa ich oni pýtali na radu ohľadne zdravého životného štýlu.
Pozorujte svoje správanie, a ak sa vám stáva, že začnete na tému zdravotného štýlu bez toho, aby sa vás niekto pýtal, ak sa snažíte druhých presvedčiť o tom, že zdravá strava a cvičenie sú to najlepšie, čo môžu spraviť, a že to pre seba musia urobiť, potom máte vážny problém. Ste závislí a ste v tom až po uši…
Zillertal: Viac ako lyžovačka!
Text: Paulína Nováková
Foto: Shutterstock
Vaše reakcie