Keď zdravý životný štýl zájde priďaleko. Ste posadnutí zdravou stravou a cvičením?
Je posadnutosť zdravou stravou a cvičením psychickou chorobou dneška? Niet ani najmenších pochýb o tom, že zdravý životný štýl by mal byť dôležitou súčasťou života. Kedy sa však stáva extrémom?
Kde sú teda hranice
Ortorexia nie je to isté ako špecifické stravovanie z etických dôvodov alebo pre potravinové intolerancie. Deliaca hranica medzi nimi je však často hmlistá, čo je dôvod, prečo sa ortorexii tak darí a nie je jej venovaná dostatočná pozornosť, zvlášť vo fitnespriemysle.
Je jedno, o aký druh diéty ide – paleo, makrobiotická, nízkokalorická, bezlepková, surová… Na zdravej strave, samozrejme, nie je nič zlé. Keď sa však radosť zmení na nutkanie a rigoróznosť, obvykle je to znak toho, že niečo nie je v poriadku.
Vyraďovanie celých skupín potravín pod zámienkou zdravého jedálnička ešte neznamená, že ste naozaj na ceste k zdravému životnému štýlu. Základný problém pri poruchách prijímania potravy býva zväčša hlbšieho charakteru.
Ortorexia sa zvyčajne rozvíja vtedy, keď nedodržiavanie prísnych stravovacích pravidiel má za následok, že človek je so sebou nespokojný, alebo keď pravidelne zanedbáva potreby tela pre „vyššie dobro“, za ktoré považuje striktný obmedzený jedálniček.
Psychika tu hrá rolu tiež
Myšlienky a pocity sa transformujú do nášho presvedčenia a správania, takže napríklad aj do toho, že cítime potrebu udržať si určitý životný štýl, aby sme vo svojom svete mali pocit kontroly. Celý problém teda tkvie v tom, aký máme obraz o sebe, a v tom, ako reagujeme na svoje emócie.
Medzi tým, čo sa odohráva v našom vnútri, a tým, čo si naložíme na tanier, je silná väzba.
Je preto logické, že pre vyrovnanie sa s ortorexiou bude účinnejšia stratégia vyskúšať terapiu, ako si naplánovať ďalší (aj keď menej obmedzujúci) jedálniček.
Cieľom je, aby sme si vybudovali schopnosť jesť intuitívne to, čo cítime, že naše telo potrebuje. Zdravý prístup k nášmu jedeniu spočíva v tom, že veríme v schopnosť nášho tela identifikovať svoje potreby, takže vie rozpoznať, čo potrebuje(me).
Cieľom liečby by nemalo byť dosiahnutie stabilnej hmotnosti, ale aby sme mali pod kontrolou to, čo sa deje vo vašom vnútri a ako na to reagujeme.
Samozrejme, stále sme za to, aby sa ľudia snažili jesť zdravo a dávali si pozor na to, čo si naložia na tanier. Nenechajte sa ohúriť novou „zaručene fungujúcou“ diétou, ani keď vám ju kamarátky vychvália do nebies. Odpoveď, ktorú hľadáte, je striedmosť.
Mali by sme si dávať pozor na to, čo jeme, ale zároveň kriticky pristupovať k svojim „zdravým“ návykom a nemali by sme zabúdať analyzovať sami seba – upravujeme svoj jedálniček naozaj preto, aby sme telu dávali tú najlepšiu výživu, alebo sa to skôr podobá na to, že sa trestáme?
