Predbehnú ženy mužov?
Aký vplyv majú odlišná fyziológia a myslenie žien a mužov na ich bežecký výkon? Ak sa nám podarí pochopiť, aké výhody a nevýhody nám naše pohlavie prináša, máme šancu stať sa lepšími bežcami?
Majú ženy potenciál byť rýchlejšie ako muži? Vedci tvrdia, že áno. Na University of California sa tejto otázke venovali už pred vyše dvoma desaťročiami. Skúmali, ako sa výsledky rozličných olympijských disciplín – od šprintu až po maratón – menili od dvadsiatych rokov 20. storočia až po rok 1990.
V článku Will women soon outrun men? (Predbehnú ženy čoskoro mužov?) z roku 1992 sa píše, že výsledné časy žien sa približujú k tým mužským. Najvýraznejšie je to pritom v prípade maratónu. Vedci predpovedali, že ženy by mohli mužov na maratóne dobehnúť v roku 1998 a akékoľvek rozdiely vo všetkých disciplínach by sa mohli zotrieť v roku 2050.
Nasledovali ďalšie výskumy. Juhoafrická štúdia z roku 1997, ktorú publikovali v Medicine & Science in Sports & Exercise, tvrdí, že ženy majú na dlhé trate väčší potenciál odolávať únave, teda dokážu teoreticky víťaziť nad mužským pokolením. Vedci z Oxfordu skúmali, ako sa vyvíjali víťazné časy v behu na 100 metrov od roku 1900, a usilovali sa pomocou toho určiť, ako to bude v budúcnosti. Podľa oxfordských odborníkov by mali ženy predbehnúť mužov v roku 2156.
Petra Vlhová je významnou osobnosťou slovenského športu. Otestujte sa a zistite, čo o nej viete!
Skutočnosť nie je taká ružová
Napriek všetkým predpovediam to však nevyzerá tak, že by sa mali rozdiely medzi mužmi a ženami celkom zotrieť. Disproporčné zlepšenia ženských výsledkov oproti tým mužským v minulosti možno totiž vysvetliť tým, že voľakedy ženy nešportovali toľko ako dnes – napríklad ženský maratón bol k olympijským disciplínam pridaný až v roku 1984 na letných olympijských hrách v Los Angeles.
Počas niekoľkých desaťročí sa ženské časy stabilizovali podobne ako tie mužské a zdá sa, že rozdiely medzi nimi sa ustálili. Prečo to tak je? Rozdiely medzi mužskými a ženskými výkonmi sú dané biologickými odlišnosťami, ktoré sú zhodou náhod nevyhnutné na optimálny športový výkon.
Mnohé z rozdielov vo výkonnosti oboch pohlaví priamo súvisia s veľkosťou tela atléta. Muži sú všeobecne vyšší, ťažší a celkovo mohutnejší. Ak by ste však aj zväčšili ženu do mužských proporcií, rozdiely vo výkone by sa nezotreli. Kompozícia tela by totiž zostala odlišná. Ženy majú nižší podiel svalovej hmoty a, naopak, vyšší podiel tuku, ako majú muži.
Dokonca ani vrcholové atlétky sa nemôžu porovnávať so svojimi mužskými kolegami.
Vinníkom je testosterón
Niektorí odborníci sa domnievajú, že za všetkým stojí testosterón. Neexistujú žiadne dôkazy, že by iné faktory mali taký významný vplyv na výkon mužov a žien. Testosterón ovplyvňuje nielen veľkosť a silu svalov, ale stimuluje aj produkciu hemoglobínu. To má za následok, že ženy, ktoré majú oproti mužom len desatinu testosterónu, majú v tele aj nižšiu koncentráciu tejto kyslík prenášajúcej molekuly.
Hemoglobín dodáva svalom okysličenú krv z pľúc, takže jeho nižšia hladina automaticky znamená aj nižšie VO2 max. A to ženy stavia do veľmi nevýhodnej pozície. Rozdiely v sile aj vo výdrži sa zaslúžili o priepasť medzi pohlaviami, ktorá je zreteľná vo všetkých bežeckých disciplínach.
Muži sú zhruba o desať percent rýchlejší, a pritom nezáleží na tom, či je reč o behu na desať kilometrov alebo o maratóne.
Odlišná situácia pri behoch na dlhé trate
Ženy majú potenciál konkurovať mužom v behu na dlhšie vzdialenosti, teda na pretekoch, kde je dôležitejšia výdrž ako sila a kde je najpodstatnejší beh pri nízkej intenzite poháňaný spaľovaním tukov. Vyzerá to tak, že aspoň v tomto prípade majú ženy fyziologickú výhodu. Pri nízkej a strednej intenzite totiž spaľujú viac tuku ako muži. No pri pretekoch na kratšie vzdialenosti ako maratón spaľujú elitní bežci najmä sacharidy, nie tuky.
Keďže muži majú vyššiu aeróbnu kapacitu a nižší podiel tuku v tele, darí sa im lepšie. To, koľko kyslíka sa využije ako palivo, závisí od intenzity cvičenia. Čím je nižšia, tým viac tuku atlét spotrebuje. Ak muž a žena bežia rovnakým tempom, relatívna intenzita u žien je vyššia vzhľadom na vyššie VO2 max, preto žena spaľuje viac sacharidov.
Sklon žien spaľovať tuk im dáva metabolickú kapacitu na vytrvalostné cvičenie, čo znamená, že veľmi dlhé vzdialenosti im robia menšie problémy ako mužom. Nie všetci odborníci však súhlasia s týmto názorom. Tí z University of Zurich považujú za veľmi nepravdepodobné, že ženy mužov v pretekoch na veľmi dlhé vzdialenosti vôbec niekedy predbehnú.
Ako tvrdia, je úplne pomýlené myslieť si, že jediné, čo chýba ženám na to, aby predbehli mužov, je vzdialenosť na pretekoch. To, že sa ženám niekoľkokrát podarilo zvíťaziť nad mužskými súpermi, podľa nich nevypovedá nič o výnimočnosti daných bežkýň, ale skôr o nedostatočnej pripravenosti ich mužských súperov.
Podľa vedcov to dokazuje aj fakt, že ženská víťazka pretekov ešte nikdy nezlomila rekord na danú vzdialenosť.
