Sára Tichá: Joga posilní nielen telo, ale aj ducha

Čo chceš svojim žiakom odovzdať? Akú skúsenosť si z tvojej hodiny odnesú?

Ako som spomenula na začiatku, mojím hlavným zámerom je pomôcť ľuďom objaviť svoj potenciál. Chcem im ukázať to, čo mne ukázala moja lektorka. Že sa v nich skrýva viac, ako si vedia predstaviť. A práve pomocou jogy, fyzického cvičenia a práce s mysľou sa dá do toho vstúpiť.

Človek sa nenaučí iba jogové pozície, ale dá mu to odvahu vystúpiť z komfortnej zóny aj v iných aspektoch jeho života. A napĺňať svoj potenciál či už v pracovnej oblasti, alebo vo vzťahoch. Chcem, aby sa ľudia naučili vnímať svoje telo, emócie, svoju myseľ. Aby sa viac spojili sami so sebou. Lebo práve cez to spojenie sa vie človek napojiť na svoj vnútorný kompas, na intuíciu a keď ste na seba napojený, robíte také rozhodnutia, ktoré sú dobré pre vás.

Idete nie proti sebe, ale so sebou, tým smerom, ktorým chcete ísť. To je podľa mňa najzdravší spôsob bytia. Keď sledujeme profesionálne jogínky, ktoré predvádzajú aj tie najťažšie ásany s ľahkosťou, môže to byť odrádzajúce, lebo si povieme, že tento level nikdy nedosiahneme. Ale v skutočnosti to možno nie je podstatné.

Môže vás zaujímať:

Po čom ženy túžia? Ako si zachovať krásu radí majiteľ švajčiarskej kozmetickej firmy Karl J. Troll

Čo je podľa teba v joge dôležité?

Uvedomujem si, že zdieľanie pokročilých jogových pozícií môže na niekoho pôsobiť demotivujúco, ale veľa ľudí to, naopak, inšpiruje. Záleží asi od toho, kto konzumuje môj obsah a ako sa k tomu ten človek postaví. Najdôležitejšie je nesústrediť sa počas cvičenia na to, ako ásana vyzerá, ale práve na to, či je cvičenie anatomicky správne, či si neubližuje.

Je dôležité sústrediť sa na to, ako sa človek v danej pozícii cíti a čo sa o sebe cez ňu naučí. Každá ásana nám ponúka možnosť spoznať a vidieť vlastné telo z iného uhla. Pri joge cíti každý svoje telo v inom rozsahu. Niektorí idú do menších rozsahov pohybu, iní do väčších, pretože každý vnímame ohybnosť svojho tela inak.

A predovšetkým tým, ktorí cítia skrátenie vo svojich svaloch limitujúce ich pohyb, by som chcela odkázať, že cítiť to, ako vaše telo komunikuje, je dar. Je lepšie niečo cítiť, ako necítiť vôbec nič. Cez jogu sa dozviete niečo o vašom životnom štýle.

Napätie v okolí krku hovorí, že váš životný štýl je hektický a prežívate veľa stresu, takže je načase spomaliť tempo a dať si pauzu. Bolesti v bedrách a spodnej chrbtici sú pripomienkou, že máte niečo zmeniť na svojom životnom štýle, napríklad viacej cvičiť. Namiesto toho, aby sa človek sústredil na bolesť a pocit, že tieto pozície sú nedosiahnuteľné, sa sústreďte na cestu k tým pozíciám.

A tou cestou je cítenie seba samého. Na to, aby bol niekto jogín, nie je potrebné ovládať žiadne pokročilé pozície. Dôležité je chcieť sa spojiť sám so sebou, tráviť so sebou čas a vnímať sa.

Bola si jedna z prvých slovenských a českých influenceriek, ktorým sa podarilo získať renomé vo svete. Dnes ťa sleduje vyše dvestotisíc ľudí. Ako to vnímaš?

Ja som veľmi vďačná za to, že môžem pomocou sociálnych sietí zdieľať svoje nadšenie a vášeň pre jogu s takým veľkým množstvom ľudí. Toto by nebolo možné, ak by som na sociálnych sieťach nebola. Tiež si vážim, že mi to ponúka možnosť spojiť sa s nadšencami pre jogu z celého sveta.

Ako lektorke mi aktivita v sociálnych médiách priniesla rôzne príležitosti na učenie jogy a tiež mi otvára mnoho dverí a ponúka flexibilitu v pracovnom nastavení. Publikum, ktoré ma sleduje, je medzinárodné. Mám veľmi rada, keď organizujem kurzy a pobyty a zletia sa tam ľudia z celej Európy, a niekedy aj mimo nej.

Je úžasné vidieť, ako sa ľudia z rôznych kultúr dokážu obohatiť. Som za to sociálnym médiám vďačná, ale treba mať k nim zdravý vzťah, na ktorom neustále pracujem.

Bola si odmalička športovo nadaná, alebo existuje aj šport, ktorý ti nikdy nešiel?

Pochádzam z rodiny, ktorá je veľmi pohybovo zameraná. Mama hrávala tenis, otec hokej. S bratom sme boli odmalička vedení k športu. Na lyžiach som stála v troch rokoch, neskôr prišiel spomínaný tenis. K tomu klasické detské športy – bicyklovanie, korčuľovanie, veľa času som trávievala v lese a od šestnástich som dva roky chodila na tanečnú. Šport mi je blízky a je neoddeliteľnou súčasťou mojej každodennej rutiny.

A čo mi nešlo? Asi volejbal a basketbal.