Vyhorenie verzus vyčerpanosť. Ako na tom v skutočnosti ste?
Syndróm vyhorenia, termín, ktorý v poslednej dobe počujeme zo všetkých strán. Je to aj preto, že ho ľudia bežne používajú na označenie stresu alebo únavy z práce.
Pritom ide o veľký rozdiel a medzi týmito pojmami je priepasť, kde na jednej strane stojí vážna choroba a na druhej prejav organizmu, ktorý viete dostať pod kontrolu.
Termíny a nekonečné zoznamy úloh. Máte pocit, že váš každodenný život je zahltený povinnosťami, ktoré už nevládzete sledovať? Cítite sa vyčerpaná, prázdna a napriek odpočinku neoddýchnutá? Počúvajte signály vášho tela a zakročte skôr, než sa dostanete do stavu úplného vyhorenia.
Prezradíme vám, ako môžete posilniť svoju duševnú odolnosť.
Rozdiel je v detailoch
Aký je teda rozdiel medzi vyčerpanosťou a vyhorením? Človek je vyhorený vtedy, ak je jeho vyčerpanosť taká veľká, že sa nedá odbúrať alebo znížiť pomocou oddychových fáz. Klasické symptómy sú napríklad porucha spánku, pocit vnútornej prázdnoty, keď vám nič nerobí radosť.
Dokonca aj záľuby, ktoré vás predtým tešili, teraz beriete ako povinnosť. Niekedy sa preto syndróm vyhorenia zamieňa s depresiou, pretože príznaky sú podobné. Syndróm vyhorenia však môže prejsť do trvalej depresie. Mnohí ľudia s diagnostikovanou depresiou si ani neuvedomujú, že predtým trpeli syndrómom vyhorenia.
Často sa nám však stane, že použijeme termín vyhorenie príliš ľahkovážne a rýchlo ako synonymum pre vyčerpanosť, keď chceme zdôrazniť, že sme vyťažené a vystresované. Rovnako je chybou myslieť si, že vyhorenie súvisí iba s prácou.
Nezamestnaná matka starajúca sa nonstop o svoje dieťa a domácnosť môže vyhorieť takisto ako žena vo vedení firmy.
Neustály nárast
Pojem burn out alebo vyhorenie prvýkrát použil psychológ Herbert Freudenberger v roku 1974. V práci trávil dennodenne 14 hodín, až sa jedného dňa zobudil a nemohol vstať z postele. Ako správny psychológ k sebe pristúpil ako k pacientovi, sledoval príznaky, všetko si zapisoval a výsledkom boli stanovená diagnóza a nový pojem v oblasti psychológie.
V súčasnosti trpí niektorým z príznakov začínajúceho syndrómu vyhorenia čoraz viac ľudí. V rýchlom tempe modernej doby ani nepostrehneme nastupujúcu vnútornú nepohodu, klesajúci výkon, pochmúrnu náladu a iné signály nášho organizmu, ktorý sa týmto dožaduje rovnováhy, vyváženia výkonu a potrebnej regenerácie.
Preto je veľmi dobré vedieť, ako sa môžeme pred vyhorením chrániť.
Päť úrovní, na ktorých najčastejšie zlyhávajú medziľudské vzťahy
Perfekcionisti sú náchylnejší
Predstavte si, že robíte rodinnú oslavu a niečo nedopadne tak, ako ste si vysnívali. Zrútite sa, alebo sa budete snažiť povzniesť sa nad to? Ak patríte k ľuďom, ktorí na seba kladú príliš vysoké nároky a vnímajú svoju hodnotu cez výkon a uznanie, ste podľa výskumov náchylnejšia na vyhorenie.
Ako perfekcionistka idete často za hranice svojich možností, čo vytvára vnútorný tlak. Snažíte sa vytvoriť v ľuďoch dojem, že ste stále v pohode a priznať si slabosť považujete za nevhodné. Súvisí to aj s výchovou a nastavením spoločnosti, ktorá nás učila, že schopnosť obetovať sa pre iných je nejaká úžasná vlastnosť.
V skutočnosti vás to môže dostať do situácie, keď stratíte samu seba.
#relaxmotivuje časť 1: Utrácajte šťastne!
Vnímajte sa
Čo teda môžete urobiť pre svoje duševné zdravie ešte skôr, než bude neskoro? Hlavne treba myslieť na to, že pracovný stres a čas na oddych by mali byť v rovnováhe. Ak vás desí zoznam úloh, spýtajte sa sama seba, ktoré sú v skutočnosti urgentné.
Identifikujte zlodejov energie a času a zbavte sa ich. Ale hlavne popracujte v oblasti sebadôvery. Zabudnite na rôzne ľudové „múdrosti“ typu Život nie je med lízať, alebo Život nie je prechádzka ružovou záhradou, ktorými nás spoločnosť akoby pripravovala na to, že život býva hrozný, krutý, smutný, že je prirodzené cítiť sa zle, že na tom vlastne nie je nič zlé.
Majte na pamäti, že nemusíte stihnúť všetko, nemusíte byť dokonalá, máte právo robiť chyby. Skúste zahodiť svoj strach a nebuďte na seba taká prísna.
Stresová imunita
Pri celkovom vyčerpaní organizmu pomáhajú rôzne cvičenia, ktoré zvýšia vašu psychickú odolnosť. Najlepšie fungujú úplne jednoduché veci. Netreba denne hodinu meditovať, aby ste niečo spravili pre svoje duševné zdravie. Stačí vám zopár minút.
Každý deň vstaňte o 10 minút skôr a nadýchajte sa pri otvorenom okne. Urobte niekoľko rozťahovacích cvikov, alebo sa choďte kúsok prejsť. Nie je nutné hneď zmeniť celý svoj život, len trochu viac myslite na seba a svoje potreby.
Dobrým cvičením je každodenná päťminútová sebareflexia. Večer si do diára spíšte, čo všetko ste za tento deň stihli spraviť, často si to totiž ani neuvedomujete. Ďalšie cvičenie, ktoré vám pomôže, ak máte za sebou stresujúci deň, je vedomé hlboké dýchanie.
Zhlboka sa nadýchnite a precíťte, ako vzduch prechádza cez brucho až k špičkám prstov na nohách. Opakujte to päťkrát za sebou. Pomáha tiež úplne vypnúť, odložiť mobil, sadnúť si na lavičku a zahľadieť sa na oblohu. Pozerajte na mraky a skúmajte, čo vám pripomínajú. Uvidíte, že už o niekoľko minút sa budete cítiť pokojnejšie.
Podobné články nájdete aj v tlačenom časopise RELAX. Nájdete ho v novinových stánkoch alebo si ho môžete rovno predplatiť – na tomto linku.
Text: Jana Vrbová
Foto: Shutterstock