Dilema ženského mozgu: ako reaguje na chronický stres?
Prečo sme my ženy náchylnejšie na bolesť hlavy, úzkosť či Alzheimerovu chorobu? A ako sa im môžeme vyhnúť? Zdá sa, že tento oriešok už vedci rozlúskli.
Neurovedci si už pred tridsiatimi rokmi všimli, že nás Alzheimerova choroba postihuje častejšie ako mužov. Tvoríme takmer dve tretiny pacientov, ktorým bola diagnostikovaná porucha mozgu. o je prekvapivejšie, u jednej z piatich žien sa objaví ešte pred dovŕšením 65 rokov.
Spočiatku sa zdalo, že tieto výsledky ovplyvňuje fakt, že jednoducho žijeme dlhšie ako muži. Ale štyri roky života „navyše“ nevysvetľovali dvojnásobne väčšie riziko a ani ďalšie ochorenia: dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nás vyvinú určité typy mozgových nádorov, alebo fakt, že dvakrát viac trpíme depresiami a trikrát viac bolesťami hlavy.
Oveľa častejšie nás zasiahnu mŕtvica alebo autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje mozog, napríklad skleróza multiplex. Experti z celého sveta sa zamerali na to, čo špeciálne sa deje v ženskom mozgu (okrem starnutia agénov). Aj to vedie k zvýšenej miere ochorení.
Deväť rád, ako na paniku
Netrvalo to ani tak dlho a našli odpoveď. Taká Alzheimerova choroba sa vyvíja aj 20 rokov predtým, než sa stanoví diagnóza. Priemerný vek ľudí s ňou je 72 až 75 rokov. Ak od neho odrátate dvadsať rokov, dostanete sa k veku 51 rokov, keď u väčšiny žien nastupuje menopauza. To bol ten Aha! moment, na ktorý sa čakalo a od ktorého sa odrazili ďalšie početné štúdie.
Rozdiely v biológii mužov a žien – napríklad rozdielne chromozómy a hormóny – ovplyvňujú všetky chronické ochorenia. Ďalší vplyv však na ne majú aj rodové rozdiely, ako sú rôzne sociálne roly a očakávania. Vedci sú optimistickí. Starnutie mozgu je totiž dynamické, nemá lineárny priebeh, akého sa väčšina z nás obáva. A ak poznáme prechody, ktoré zažíva ženský mozog a môžu viesť k rozvoju určitých chorôb, je v našich silách spraviť niečo preto, aby sme sa im vyhli.
Váš mozog a estrogén
Puberta, tehotenstvo aj perimenopauza prinášajú obrovské zmeny, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v nastavení a pri zmene ženského mozgu. Možno si myslíte, že hormóny ovplyvňujú iba reprodukčný cyklus. V skutočnosti však plnia množstvo funkcií, ktoré vôbec nesúvisia s plodnosťou, naopak, sú spojené s tým, ako mozog využíva energiu.
Estrogén je pre ženský mozog hlavným regulátorom produkcie energie, udržiava mozgové bunky zdravé a aktívne. Tiež je zodpovedný za podporu mozgovej aktivity v oblastiach súvisiacich s pamäťou, pozornosťou a plánovaním. A je to tiež neuroprotektívny hormón, ktorý chráni mozgové bunky pred poškodením.
U mužov pracuje podobne testosterón. Potom, čo v puberte zažijú jeho nárast, hladiny ich hormónov ostávajú relatívne stabilné až do andropauzy. Vtedy postupne klesajú (a to môže byť kedykoľvek v rozmedzí 40 až 80 rokov, alebo aj nikdy).
My ženy prechádzame viacerými vlnami nárastu a poklesu množstva estrogénu. Vďaka menštruačnému cyklu a tehotenstvu zažívame aj drastický pokles v rokoch pred menopauzou. Preto, ak sa zamýšľame nad estrogénom ako nad palivom pre mozog, hormonálne zmeny v ženskom tele spôsobujú, že je náchylnejší na starnutie a choroby.
Keď neurovedci študovali skeny perimenopauzálnej a postmenopauzálnej ženy, objavili až o 30 percent zníženú hladinu energie v mozgu. Umužov v podobnom veku bol pokles energetickej hladiny minimálny alebo žiadny. Mozog nezávisle od pohlavia spotrebuje celkom veľké množstvo glukózy, ktorá je jeho primárnym zdrojom energie.
U žien estrogén reguluje až do 25 percent tejto spotreby. Preto akýkoľvek stav, ktorý spôsobuje pokles hladiny estrogénu, ako napríklad menopauza, má veľký vplyv na fungovanie mozgu. To vysvetľuje, prečo v tomto období zažívame niečo ako „mozgovú hmlu“, alebo výpadky pamäte. Čosi ešte alarmujúcejšie sa môže začať diať, keď nízka hladina estrogénu spomalí metabolizmus glukózy v mozgu, ktorej je zrazu nedostatok.
Mozog začne ťahať zásoby z periférneho tuku, z oblasti stehien a brucha, aby si doplnil zásoby tohto paliva. Takýto pokles hladiny glukózy však nie je vôbec dobrý, najmä ak ide o dlhšie obdobie. Je to preto, lebo mozog v snahe doplniť si energiu začne „konzumovať“ vlastnú bielu hmotu. Ide o typ tkaniva, ktoré prepája do akýchsi sietí rôzne oblasti vykonávajúce rôzne úlohy.
Toto relatívne nové ponímanie procesu, ako estrogén pôsobí na mozog, môže pomôcť vysvetliť, prečo ženský a mužský mozog starnú odlišne. Muži vo veku 40 až 60 rokov majú zvyčajne vysokú hladinu mozgovej činnosti. U žien dochádza v období menopauzy k jej výraznému poklesu. Pre tie z nás, ktoré majú predispozície na Alzheimerovu chorobu, to znamená zvýšené riziko vzniku amyloidných plakov Alzheimerovej choroby počas obdobia menopauzy. Aby bolo jasné, nie u každej ženy sa tieto plaky začnú rozvíjať. A nie u všetkých žien sa s plakmi rozvinie demencia. Neurovedci pracujú ďalej na tom, aby lepšie porozumeli možnému riziku.
Viete, čo s vami robia štyri “bežecké hormóny”?
Prečo to nie je iba o estrogéne
Ďalším článkom puzzle je aj to, že muži a ženy veľmi rozdielne reagujú na stres. Z nedávneho výskumu s vyše tisíckou skenov mozgu sa zistilo, že chronický stres spôsobuje zmenšovanie mozgu a zníženú funkciu pamäte u ľudí medzi 40. a 50. rokom života. A hádajte čo – zmeny boli závažnejšie u žien.
Mužský mozog je jednoducho biologicky lepšie prispôsobený na zvládanie chronického stresu ako ten ženský. Mužský mozog dokáže na chronický stres reagovať spôsobom, ktorý mu umožní fungovať v novom nastavení, avšak ženský mozog nie. Ak sa stres stane chronickým, odnesie si to najmä oblasť hipokampu, ktorá je zodpovedná za fungovanie pamäte.
Hipokampus je plný (glukokortikoidných) receptorov stresového hormónu, preto je obzvlášť citlivý. Keď je mozog zahltený kortizolom, snaží sa prekalibrovať znížením množstva stresového signálu, ktorý sa k nemu dostáva.
Výsledkom je, že tieto receptory môžu začať z oblasti miznúť, čo ešte viac naruší reakcie mozgu na stres. Ak je stres veľmi silný, schopnosť mozgu zdravo reagovať na budúce stresory sa celkom naruší. To je veľký problém najmä pre ženy, pretože máme tendenciu prežívať určité typy stresu oveľa intenzívnejšie ako muži, a to v akomkoľvek veku.
Predstavte si tú búrku v ženskej hlave. Medzi 30. a 40. rokom života podávame priam olympijský výkon, sme vo víre práce, života, výchovy detí… a potom prichádza perimenopauza, ktorá zníži hladinu estrogénu. Táto kombinácia môže zabrániť vzniku nových mozgových buniek, dokonca zabiť mozgové bunky v hipokampe.
Pri pamäťovom teste si ženy, ktoré uviedli viac stresorov pôsobiacich v 40. rokoch ich života, dokázali zapamätať menej slov ako tie, ktoré stresových faktorov uviedli menej. Rovnaká štúdia nezistila žiadny rozdiel u mužov.
Iste, stres nemôžeme len tak eliminovať, ale výskum hovorí jasne: Musíme trénovať schopnosť ostať v pohode, keď mu čelíme.
Nechajte telo aj hlavu oddychovať
My ženy ťažšie zaspávame a máme ľahší spánok ako muži, čo je škoda, pretože spánok je pre mozog ako elixír života. Čím sme starší, tým sa nám v noci skracuje čas na zotavenie. Neurovedci radia obmedziť nočné pozeranie do mobilu, vyhýbať sa krátkemu zdriemnutiu počas dňa, zaviesť pred spaním relaxačnú rutinu a tráviť čas na prirodzenom svetle, aby sme zregulovali svoj cirkadiánny rytmus. Pri problémoch so zaspávaním, alebo ak vstávame unavené, by sme nemali váhať a vyhľadať špecialistu.
Text: RELAX
Foto: Shutterstock
