Návrat k behu po zranení
Sedem efektívnych krokov, pomocou ktorých sa spamätáte z nešťastia v podobe bežeckého zranenia deň, týždeň aj niekoľko mesiacov po ňom.
Krok 7: Odhalenie skrytých problémov
Počas rehabilitácie by ste sa mali okrem iného pokúsiť zistiť, čomu vlastne môžete za svoje zranenie „vďačiť“ a ako sa v budúcnosti správať, aby ste ďalším zraneniam predišli. V prípade mnohých akútnych poranení môže byť príčina vonkajšia, napríklad zlý došľap a následné vyvrtnutie členka. S tým veľa neurobíte, akurát si nabudúce môžete dať lepší pozor na to, kam stúpate, či na to, akú bežeckú výbavu si vyberáte.
Veď azda viete, že riskujete, ak nosíte ľahké pretekárske tenisky do nerovného terénu. Odhalenie skrytých problémov je kľúčové v prípade chronických poranení. Sú také, ktoré má na svedomí náhle zvýšenie intenzity tréningu či objemu nabehaných kilometrov. Bežci si jednoducho často nakladajú na plecia priveľký náklad priveľmi skoro.
Bežci by sa mali držať zaužívaného pravidla a objem nabehaných kilometrov či intenzitu tréningu by nemali zvyšovať o viac než desaťpercent týždenne, pričom každý štvrtý týždeň by mal byť viac-menej oddychový – tréningový objem alebo intenzita sa počas neho znižuje o päť percent. Viaceré výskumy poukazujú na to, že problémy s kolenom, napríklad patelofemorálna bolesť, alebo problémy s iliotibiálnym traktom súvisia s objemom nabehaných kilometrov, zatiaľ čo problémy s Achillovou šľachou, lýtkom či chodidlom má na svedomí skôr intenzita tréningu.
Beh je aktivita, ktorá veľmi výrazne zaťažuje kolená, a to najmä v prípade, že váš bežecký krok nie je úplne bezchybný. A čím viac kilometrov nabeháte, tým viac sú zaťažované vaše kolená a tým väčšie je riziko, že sa zraníte. Rýchlo dokážete bežať predovšetkým vďaka lýtkovým svalom, vysoké tempo teda znamená väčšie zaťaženie Achilloviek.
Niektorí odborníci sa však domnievajú, že beh vo vysokom tempe je, naopak,zdravší pre kolená vďaka menšiemu kontaktu s podložkou. Problémy vám môžu spôsobovať aj rozličné povrchy. Napríklad taký asfalt neodpúšťa nič, pričom bežecký pás je, práve naopak, mäkký a dopady naň zaťažujú vaše nohy menej.
Najšetrnejší je však pravdepodobne beh po mäkkých vonkajších povrchoch, napríklad po tráve, ktoré okrem iného predstavujú menšie riziko vzniku bolesti v oblasti holene známej ako tibiálny syndróm. Pri behu je teda dobré povrchy obmieňať a usilovať sa nabehať čo najviac kilometrov mimo asfaltovej cesty.
Pri snahe zistiť, čo stojí za vaším chronickým zranením, je dobré pozrieť sa aj na techniku behu. Nesprávna technika totiž dokáže tiež prispievať k opakujúcim sa zdravotným problémom. Za patelofemorálnu bolesť napríklad môže aj nesprávny postoj, ktorý vytvára neprimeraný tlak na jabĺčko.
Päta alebo predná časť chodidla?
Návšteva odborníka je výborný spôsob, ako prísť na to, prečo vás opakovane trápia zdravotné problémy. Lekár dokáže posúdiť vašu biomechaniku ako celok a ponúknuť riešenia. Bolesti kolena môžu prameniť z nerovnakej dĺžky nôh, odborník sa dokáže fundovane pozrieť aj na vaše ramená, ktorých nesprávna poloha môže viesť k zlému rotovaniu hrudnej chrbtice, čo zase vie vyviesť z rovnováhy vašu panvu.
Ak chcete svoje telo obrniť pred problémami, mali by ste sa pravidelne venovať kondičnému a silovému tréningu. Je totiž dokázané, že tak znížite riziko vzniku poranení až o polovicu. Zima je ako stvorená na to, aby ste znížili objem nabehaných kilometrov a namiesto behu sa dva- či trikrát do týždňa venovali tréningu silovému.
Text: Miroslava Belešová / Running
Foto: Shutterstock