Najpresnejšia diagnostika chôdze a behu Run3D čoskoro aj na Slovensku
Väčšina z nás sa už stretla s možnosťou diagnostiky došľapu chodidla pri výbere obuvi v obchode. Došľap je však len jeden z mnohých faktorov ovply
Nenávidím beh! Ako to prekonať?
Beh je jedna z aktivít, ktoré mnohí z nás v teoretickej rovine túžia robiť, no v praxi ich neznášajú. Kým beh definitívne zavrhnete a zhodnotíte, že to nie je nič pre vás, prečítajte si naše tipy, ako sa naň pozrieť inak. Možno budete milo prekvapení.
Na behu je rozhodne čo obdivovať! Vyzerá – obvykle – vznešene, nevyžaduje si žiadne náčinie, zdatní bežci a zdatné bežkyne s ich štíhlymi svalmi a pohodovou aurou sú stelesnením ideálnej atletickej postavy, intenzity, rýchlosti a vytrvalosti. Navyše, vstup na čerstvý vzduch je zdarma.
A práve preto sa ľudia púšťajú do behania. Chcú schudnúť a cítiť sa lepšie vo svojom tele, zlepšiť si kondíciu, byť zdravší, alebo jednoducho z dôvodu, že chcú robiť niečo pre svoje zdravie a korčuľovanie, cyklistika či tímové športy ich neoslovili.
Napriek všetkým benefitom, ktoré beh prináša, sú medzi nami aj takí, ktorých si tento šport neomotal okolo prsta. Ak aj vás vyčerpáva už len predstava, ako bežíte, nepodliehajte negativizmu! Nie ste jediní, čo sa už nespočetne krát nahodili do krikľavého trička, obuli si bežecké tenisky a vyrazili z domu s tým, že konečne prelomia tú nechuť.
A tiež nie ste jediní, čo po niekoľkých minútach lapali po dychu, boli znechutení, ubolení a unudení na smrť. Na začiatku pomôže, ak sa pokúsite prísť na to, prečo vám behanie tak vadí, alebo prečo sa ani nepokúšate s ním začať. Vďaka tomu sa môžete rozhodnúť, či má zmysel venovať sa behu a ak áno, čo musíte urobiť, aby ste si ho zamilovali.
Mohlo by vás zaujímať
Bolia vás pri behu prsia?
Prečo mnohí nenávidia beh?
Najčastejší dôvod je veľmi prozaický. Pre mnohých z nás totiž nebola prvá skúsenosť s behom vôbec príjemná a zoznámili sme sa s ním tým najhorším možným spôsobom – počas hodín telesnej výchovy na základnej škole. Ak ste dovtedy ako deti nikdy nebehali (a nemyslíme tým počas hry na naháňačku), alebo ste nedajbože nemali na beh ideálne telesné predpoklady, tak ste aj tak museli proti svojej vôli bežať dvanásť minútovku a porovnávali vás s ostatnými.
Pamätáte sa na to? Ak áno, tak pravdepodobne uznáte, že ten najlepší spôsob, ako niekoho behom traumatizovať, je dovoliť, aby sa pred očami spolužiakov trápil. V tom veku pekne ponižujúce, však? Od skončenia základnej školy ubehlo vyše desať rokov a v snahe dbať viac o svoj vzhľad ste prevzali koncept odmeny a trestu.
Začali ste používať beh ako prostriedok na zvrátenie nezdravých rozhodnutí – zjedla som celú pizzu, tak sa potrestám a idem ju vybehať, lebo musím spáliť všetky tie kalórie. A tak ste sa len utvrdili v tom, že beh je trest za vaše zlyhanie, a nie odmena za celý deň strávený v sedavom zamestnaní a podobne.
Ubehlo ďalších pár rokov a vysa aj po tridsiatke stále snažíte behať. Prečo? Lebo vám kamoši hovoria, aký je beh super, ako si vyčistia hlavu, sú zdravší… Tak sa necháte presvedčiť a v jednom krásnom sobotnom popoludní sa k nim pridáte. Lenže jediné, čo dosiahnete, je, že sa stanete súčasťou štatistiky tretieho najčastejšieho dôvodu pre nenávisť k behu: lebo sa ako úplný začiatočník snažíte držať tempo s tými, ktorí behajú dlho, veľa, rýchlo a nedáte svojmu telu šancu adaptovať sa na beh postupne.
Pozrime sa teda na to, čo by ste mali urobiť, aby ste sa pohli z bludného kruhu odhodlania a sklamaní.
