Čo vás chráni pred infekciou?

Imunita nadobúda s príchodom tretieho tisícročia v našom živote čoraz väčší význam. O čo vlastne ide a ako to funguje?

Každý novorodenec si do života nesie určitú dávku vrodenej obranyschopnosti organizmu proti infekciám. Počas prvých šiestich rokov sa telo „nachytá“ a „naočkuje“ mikroorganizmami, ktoré ho obklopujú v bežnom živote, preto sú malé deti často chorľavé.

Prirodzenú detskú imunitu ohrozuje časté užívanie antibiotík. Tie treba podávať naozaj uvážlivo, lebo pri ich opakovanom predpisovaní dochádza k výraznému porušovaniu črevnej mikroflóry. Tú predstavujú najmä laktobacily, ktoré stabilizujú imunitný systém.

Obranyschopnosť zhoršuje aj moderný spôsob života a životné prostredie. Prehnaná hygiena, kontaminácia domáceho prostredia antimikrobálnymi látkami, ktoré sú v umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkoch, zvyšky herbicídov a pesticídov v ovocí a zelenine spolu s diétnymi chybami (návštevy rýchlych občerstvení) imunite neprospievajú.

Preto bývame opakovane chorí a unavení „bez príčiny“ už v mladom veku, čo je jasným príznakom zníženej imunity organizmu.

Môže vás zaujímať:

Ako zlepšiť detskú imunitu?

Ako funguje imunita?

Na začiatku celej obrannej reakcie je útok baktérií alebo vírusov, ktoré sa do vnútra organizmu dostanú buď dýchacími cestami, tráviacim ústrojenstvom, alebo cez poranenie na pokožke. Pokiaľ sa im to podarí, pokúsia sa napadnúť biele krvinky, aby im zabránili rozpoznať ich prítomnosť.

V tele sa ako prvá aktivuje nešpecifická imunita, ktorá dokáže votrelca zlikvidovať. Táto reakcia je veľmi rýchla, ľudský organizmus sa dokáže zbaviť mikrobiálneho útočníka v priebehu niekoľkých desiatok minút. Telo si s ňou vystačí napríklad pri poranení pokožky, keď do rany preniknú „bežné“ mikróby. Náš imunitný systém sa s nimi popasuje vďaka svojmu genetickému vybaveniu. Necítime pri tom nič – okrem bolesti spôsobenej poranením nevyvoláva taká imunitná reakcia žiadne „vedľajšie účinky“.

Na väčšinu ďalších mikrobiálnych votrelcov organizmus potrebuje zbrane silnejšieho kalibru – špecifickú imunitnú reakciu. Trvá oveľa dlhšie (viac dní) a v celom tele, imunitný systém sa vtedy snaží vytvoriť či použiť zodpovedajúcu protilátku, aby mohol mikrób zlikvidovať.

Vlastnú imunitnú reakciu majú sliznice, ale aj niektoré orgány, ako mandle, pankreas, kostná dreň, pečeň alebo slezina.

Pokiaľ sa tak nestane a tento typ imunity na mikrób nestačí, rozbieha sa už spomínaná špecifická imunitná reakcia. V organizme sa aktivujú makrofágy – bunky, ktoré z cudzieho mikróbu vytvoria akýsi polotvar, a ten predložia bielej krvinke (konkrétne B-lymfocytu) ako „na tanieri“. Tá sa ho snaží rozpoznať, zaradiť do systému iných mikróbov, ktoré pozná.

Existuje mnoho skupín B-lymfocytov, ktoré si dokážu „zapamätať“ a majú zakódovaných jednotlivých pôvodcov ochorení. Ak ich svojimi „detektormi“ rozpoznajú, začnú sa množiť a tvoriť protilátky.

Keď ochorenie odznie, klonové bunky zaniknú. Zostáva len malá časť – pamäťové bunky, ktoré zaistia rýchlejšiu reakciu v prípade, že pôvodca ochorenia znova napadne telo.

Ako sa brániť?

Pokiaľ sa organizmus z ochorenia skutočne nevylieči, ochorenie môže poškodiť niektoré dôležité orgány. Oslabený terén je potom oveľa menej schopný odolávať náporom ďalších infekcií. Roztáča sa kolotoč „nikdy sa nekončiaceho“ maródovania, z ktorého sa telo spamätáva čoraz horšie.

Prirodzene fungujúci imunitný systém je schopný odhaľovať a zneškodňovať útoky nepríjemných infekcií, preto je vhodné posilňovať obranyschopnosť nielen počas akútneho nebezpečenstva, ale po celý rok. Len tak sa dostaví želaný efekt v podobe kvalitného imunitného systému, ktorý je jedným z dôležitých faktorov zdravia a výkonnosti.

Môže vás zaujímať:

Stravovacie extrémy

Otužovanie a saunovanie

Obranyschopnosť môžeme posilňovať a udržiavať. Dôležité je otužovanie pomocou studenej sprchy.

Aby šok zo studenej vody (zvlášť v zime) nebol príliš veľký, treba jej teplotu znižovať naozaj postupne. Sprchovanie by sa malo začínať vždy od nôh smerom k hlave.

Pôsobením studenej vody sa stiahnu cievy, čo má za následok rozprúdenie krvi a zrýchlenie látkovej premeny (metabolizmu). So saunovaním môžete začať už u trojročných detí (po lekárskom vyšetrení).

Imunita v čreve

Sme „domovom“ množstva mikróbov, z ktorých veľká väčšina je dôležitá pre naše zdravie.

Podstatné pre imunitu sú tie mikróby, ktoré žijú v tráviacom trakte a najmä v hrubom čreve.

Z nich sú najznámejšie spomínané laktobacily a bifidobaktérie. „Civilizované potraviny“, ktoré sú nejakým spôsobom spracované, sú zbavované všetkých mikroorganizmov a chýbajú im najmä probiotiká, živé organizmy, ktoré ovplyvňujú črevnú flóru. Práve preto nesmieme zabúdať konzumovať stravu, ktorá ich obsahuje – kefír, kýšku, acidofilné mlieko, jogurty a jogurtové nápoje.

Môže vás zaujímať:

Saunovanie má prospievať, nie škodiť

Známi aj neznámi pomocníci

Existuje mnoho ďalších látok, ktoré posilňujú obranyschopnosť organizmu. Je medzi nimi koenzým Q10, L-karnitín, vitamíny C, E, A a jeho provitamín betakarotén, selén, olej z čajovníka, huba šiitake, výťažky z imela, echinacea, ženšen, eleuterokok, magnolka čínska, malé množstvá červeného vína alebo liečebné zmesi enzýmov. Ich užívanie by ste mali konzultovať so špecialistom, aby pri dávkovaní nedochádzalo k neželaným skríženým reakciám.

Vitamín D

Príjem novoobjaveného ochrancu pevnej imunity – vitamínu D – je nevyhnutný na vstrebávanie minerálnych látok (fosforu aj vápnika) a je zodpovedný za ich ukladanie v kostiach i zuboch, čím zvyšuje pevnosť a odolnosť týchto štruktúr. Uplatňuje sa tak v predchádzaní procesu rednutia kostí (osteoporózy) spôsobeného vekom a hormonálnymi zmenami, ale aj ako preventívny faktor oslabenia kostných štruktúr po najrozličnejších ochoreniach, zraneniach a pri preťažení.

Vitamín D hrá významnú úlohu aj v kombinácii s vitamínmi A aj C ako prevencia prechladnutia a pomáha pri liečení zápalu očných spojiviek. Jeho nedostatok spôsobuje mäknutie a zvýšenú krehkosť kostí, ich nesprávny vývoj i deformáciu u detí aj mládeže počas rastu a výraznejší negatívny vplyv fyzickej záťaže na kostné tkanivo. Rovnako tak sa pri jeho nedostatku objavuje zvýšená kazivosť chrupu.

Obyvatelia miest s hustou dopravou a zvýšenou koncentráciou smogu v ovzduší by mali konzumovať vyššie dávky vitamínu D. Ten pôsobí najefektívnejšie v spolupráci s vitamínmi A, C a cholínom, za prítomnosti dostatočného množstva vápnika a fosforu.

Nadbytok vitamínu D spôsobený jeho nadužívaním môže spôsobiť nežiaduce ukladanie vápnika v rôznych tkanivách (srdce, cievy, obličky, pečeň, žalúdok), neprirodzený smäd, svrbenie pokožky, hnačky, vracanie, zvýšené močenie, ale aj vyšší krvný tlak a vyššiu hladinu cholesterolu v krvi.

U detí sa nežiaduce príznaky objavujú oveľa včaššie než u dospelých športovcov, a preto skôr, ako sa začne vitamín D užívať, je vhodné poradiť sa o dávkovaní a dĺžke užívania vždy s telovýchovným lekárom.

Počas slnečných letných dní stačí dva- až trikrát týždenne 15 minút pobytu na slnku mimo exponovaný čas dňa – nie medzi 11. a 15. hodinou – aby vzniklo toľko vitamínu D, koľko potrebuje organizmus na celý týždeň. Vitamín D sa nachádza aj v potravinách – obohatených mliečnych výrobkoch a cereáliách, vo vaječnom žĺtku, v pečienke, rybom tuku, lososovi, tuniakovi i sardinkách.

Môže vás zaujímať:

5 návykov pre silné zdravie a lepší výkon podľa Dušana Plichtu

Vitamín C

Takmer každý druhý človek prijíma nedostatočné alebo nesprávne množstvo vitamínu C. Pritom ho nevyhnutne potrebujeme na tvorbu bielych krviniek a kolagénu (stavebná látka kostí a šliach), zmierňuje stres, posilňuje obranyschopnosť organizmu, zlepšuje nervovo-svalovú koordináciu, zvyšuje pružnosť krvných ciev, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, používa sa na prevenciu a liečbu infekčných ochorení, zlepšuje športovcovu výkonnosť.

Vitamín C pomáha pri odbúravaní následkov požívania alkoholu.

Vyššie dávky Vitamínu C potrebujete, aj keď patríte k fajčiarom alebo užívate hormonálnu antikoncepciu.

Vitamín C tiež zlepšuje hojenie svalových zranení a urýchľuje regeneráciu i rekonvalescenciu po najrozličnejších ochoreniach a typoch poškodení pohybového systému.

V prírodnej forme nájdeme céčko v exotickejších plodoch (najmä kivi, grep, citrón), ale dosť je ho aj v domácich plodinách – šípky, sladká paprika, čierne ríbezle, ružičkový kel, maliny, ostružiny, kapusta, petržlen, paradajky, jahody.

V minulosti odporúčané denné dávky u bežnej populácie neprevyšovali 75 – 100 miligramov denne, u fyzicky pracujúcich 250 miligramov. Dnes sa užívajú oveľa vyššie množstvá – až 1 000 miligramov denne (niekedy aj v podobe injekčných dávok priamo do žily), čo za určitých okolností môže pozitívne upraviť výkonnosť a upevniť zdravie. Dlhodobejšie nadmerné užívanie však môže spôsobiť ťažkosti napríklad v podobe tvorby obličkových kameňov.

Môže vás zaujímať:

Viete, ako posilniť svoju imunitu?

Text: Pavel Malovič
Foto: Isifa/Shutterstock