Všetko so všetkým súvisí

Každý novorodenec si so sebou prináša do života určitú dávku vrodenej imunity, obranyschopnosti organizmu proti infekciám. Počas prvých šiestich rokov života „nachytá“ a „naočkuje“ sa mikroorganizmami, ktoré ho v bežnom živote obklopujú, preto sú malé deti tak často chorľavé.

Prirodzenú detskú imunitu však veľmi často ohrozuje príliš frekventované podávanie antibiotík.

Tie treba podávať naozaj uvážlivo, lebo pri opakovanom užívaní dochádza k výraznému porušovaniu črevnej mikroflóry, ktorú predstavujú najmä laktobacily stabilizujúce imunitný systém.

Obranyschopnosť sa zhoršuje aj vďaka modernému spôsobu života a zhoršenému životnému prostrediu. Prehnaná hygiena, kontaminácia (zašpinenie) domáceho prostredia antimikrobiálnymi látkami obsiahnutými v hygienických, čistiacich a dezinfekčných prostriedkoch, zvyšky herbicídov a pesticídov v rôznom ovocí a zelenine spolu s diétnymi chybami (návštevy rýchlych občerstvení) imunite neprospievajú. Mnohí jedinci sú tak už v mladom veku opakovane chorí a unavení bez príčiny, čo znamená jasné príznaky zníženej imunity organizmu.

Ako funguje imunita?

Na začiatku celej obrannej reakcie je útok baktérií alebo vírusov, ktoré sa dostanú do vnútra organizmu dýchacími cestami, tráviacim ústrojenstvom alebo aj cez poranenie na pokožke. Ak sa im to podarí, pokúsia sa okamžite napadnúť biele krvinky, aby im zabránili rozpoznať svoju prítomnosť.

Po takomto napadnutí sa v tele ako prvá aktivuje takzvaná nešpecifická imunita, ktorá dokáže votrelca zlikvidovať. Táto reakcia je skutočne veľmi rýchla a organizmus sa pri nej dokáže zbaviť mikrobiálneho útočníka za niekoľko desiatok minút. Telo s ňou vystačí napríklad pri poranení pokožky, kedy do rany preniknú bežné mikróby, s ktorými si imunitný systém dokáže poradiť vďaka svojmu genetickému vybaveniu. Dieťa pritom nespozná, že sa v jeho tele niečo deje, lebo okrem bolesti spôsobenej samotným poranením nevyvoláva takáto imunitná reakcia žiadne vedľajšie účinky.

Na väčšinu ďalších mikrobiálnych votrelcov však musí organizmus používať zbrane silnejšieho kalibru – špecifickú imunitnú reakciu. Tá trvá oveľa dlhšie (viac dní) a v tomto čase sa imunitný systém snaží vytvoriť či použiť zodpovedajúcu protilátku, aby mohol mikrób zlikvidovať. Imunitná reakcia prebieha v celom tele.

Vlastnú imunitnú reakciu majú sliznice, ale aj jednotlivé orgány ako mandle, pankreas, kostná dreň, pečeň alebo slezina. Ak sa tak nestane a tento typ imunity na mikrób nestačí, rozbieha sa už spomínaná špecifická imunitná reakcia. V tele sa vtedy aktivujú takzvané makrofágy, čo sú bunky, ktoré z cudzieho mikróba vytvoria akýsi polotvar a ten predložia bielej krvinke (konkrétne B-lymfocytu) ako na tanier. Tá sa ho snaží rozpoznať, zaradiť do systému iných mikróbov, ktoré pozná.

Existuje mnoho skupín B-lymfocytov, ktoré si pamätajú a majú zakódovaných jednotlivých pôvodcov ochorení. Pokiaľ ich podľa svojich detektorov (receptorov) rozpoznajú, začnú sa množiť a tvoriť protilátky. Po skončení ochorenia tieto klonové bunky zanikajú. Zostáva len malá časť – pamäťové bunky, ktoré zaistia rýchlejšiu reakciu v prípade, že telo pôvodca ochorenia napadne znova.

Ako sa brániť?

Obranyschopnosť organizmu môžeme posilňovať a udržiavať.

Dôležité je otužovanie pomocou studenej sprchy.

Aby šok zo studenej vody nebol príliš veľký, treba jej teplotu znižovať naozaj postupne. Sprchovanie by malo začínať vždy od nôh smerom k hlave. Pôsobením studenej vody sa stiahnu cievy, čo má za následok rozprúdenie krvi a zrýchlenie látkovej výmeny (metabolizmu).

Iným zaujímavým prostriedkom na zvyšovanie obranyschopnosti je sauna a so saunovaním možno začínať už u trojročných detí (po lekárskom vyšetrení).

Ak sa organizmus z ochorenia skutočne nevylieči, ochorenie môže následne poškodiť niektoré dôležité orgány a takto oslabený terén je oveľa menej schopný odolávať náporom ďalších infekcií. Roztáča sa kolotoč „nikdy nekončiaceho“ maródovania, z ktorého sa potom telo spamätáva horšie a horšie.

Strava a podporné prípravky

Organizmus je domovom množstva mikróbov, z ktorých je veľká väčšina dôležitá pre jeho zdravie. Podstatné pre imunitu sú tie, ktoré žijú v tráviacom trakte a najmä v hrubom čreve. Z nich sú najznámejšie laktobacily a bifidobaktérie.

„Civilizované potraviny“, ktoré sú nejakým spôsobom spracované, sú však zbavované všetkých mikroorganizmov a chýbajú im najmä probiotiká, živé organizmy ovplyvňujúce práve črevnú flóru. Práve preto nesmieme zabúdať na konzumáciu stravy, ktorá ich obsahuje – kefír, kýška, acidofilné mlieko, jogurty a jogurtové nápoje.

Existuje však aj mnoho ďalších látok, ktoré posilňujú obranyschopnosť organizmu. Sú to ešte koenzým Q10, L-karnitín, vitamín C, vitamín E, vitamín D3, vitamín A a jeho provitamín beta-karotén, selén, olej z čajovníku (tea tree oil), huba šií-také (lentinus edoses), výťažky z imela, echinacea, ženšen, eleuterokok, magnolka čínska, malé množstvá červeného vína, liečebné zmesi enzýmov a ďalšie. Ich užívanie je však vhodné konzultovať so špecialistom, aby pri samotnom dávkovaní nedochádzalo k neželaným skríženým reakciám.

Posilňujte obranyschopnosť celý rok

Prirodzene fungujúci imunitný systém tela je schopný odhaľovať a zneškodňovať útoky nepríjemných infekcií. Preto je vhodné posilňovať obranyschopnosť nielen počas akútneho nebezpečenstva takýchto útokov, ale po celý rok. Len tak sa dostaví želateľný efekt v podobe kvalitného imunitného systému, ktorý je jedným z dôležitých faktorov zdravia a výkonnosti.

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock