Ornitológovia Natalia Ocampo-Peñuela a Monte Neate-Clegg z Kalifornskej univerzity strávili hodiny v hustom vietnamskom pralese. Trpezlivo tam čakali na vzácneho vtáka s krkolomným názvom timáliovec čiernokuklý.

Jeho oranžovo-čierno-strieborné sfarbenie a melodický spev z neho robia jeden z najžiadanejších druhov medzi milovníkmi klietkových vtákov. Zároveň ho však vedci označujú za ohrozený druh, pričom sa vyskytuje len na území veľkom zhruba 620 km².

Keď sa vtáčí pár konečne objavil na spadnutom kmeni priamo pred úkrytom ornitológov, položili si rovnakú otázku: Existuje nejaká súvislosť medzi farebnosťou vtákov a ich ohrozenosťou?

Odpoveď, ktorú priniesla ich štúdia, je znepokojivá.

Štyri modely, jeden záver

Vedci zostavili sériu počítačových modelov, ktoré analyzovali dáta o sfarbení, telesných vlastnostiach, zemepisnom rozšírení, ekonomických faktoroch krajín a o obchode so spevavými vtákmi.

Zamerali sa výlučne na vrabcotvaré vtáky, teda na najväčšiu a najrozmanitejšiu skupinu vtákov. Patrí do nej viac ako polovica všetkých známych vtáčích druhov vrátane vrán, vrabcov, lastovičiek či sýkoriek.

Výsledok bol konzistentný naprieč všetkými modelmi. Platilo, že farebnejšie druhy čelia vyššiemu riziku vyhynutia.

Vzťah platil nielen pre druhy, s ktorými sa aktívne obchoduje na čiernom trhu, ale aj pre tisíce iných druhov, ktoré v obchode so zvieratami vôbec nefigurujú. Práve toto zistenie výskumníkov zaujalo najviac.

„Zistili sme, že súvislosť medzi ohrozenosťou a farebnosťou existovala dokonca aj v prípade tisícov vtáčích druhov, s ktorými sa neobchoduje,“ uviedli Ocampo-Peñuela a Neate-Clegg.

„Čo na farebnosti zvyšuje ohrozenosť druhu? Majú farebnejšie vtáky väčšie problémy s termoreguláciou v otepľujúcom sa podnebí? Alebo ich nápaditosť zvyšuje riziko, že ich ulovia predátory? Zatiaľ nevieme.“

Záleží na tom, kde vták žije

Dôležitým zistením štúdie je to, že príčiny ohrozenosti farebných vtákov sa líšia podľa regiónu. V juhovýchodnej Ázii, kde žije aj timáliovec čiernokuklý, hrá obchod so zvieratami výraznú úlohu. Ale v Afrike a v Latinskej Amerike sú podľa výskumníkov pravdepodobnejšími faktormi vyhynutia strata biotopu a klimatická zmena.

Vzťah medzi farebnosťou a ohrozenosťou bol navyše silnejší v miernom klimatickom pásme než v tropickom. Výraznejší bol aj v krajinách s menším ľudským tlakom na životné prostredie.

To naznačuje, že farebnosť sama osebe nie je priamou príčinou ohrozenosti. Je to skôr faktor, ktorý v kombinácii s inými hrozbami posilňuje zraniteľnosť druhu.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

9. apríla 2026

Zabudnutá apokalypsa: Našlo sa prvé masové vymieranie?

Paradox ochrancov prírody

Za celým výskumom stojí hlbší paradox. Farebné vtáky sú pre ochranu prírody mimoriadne cenné.

Sú to druhy, ktoré ľudia poznajú, milujú a okolo ktorých sa organizujú ochranárske kampane. Sú to tzv. vlajkové druhy – symboly, ktoré motivujú verejnosť aj darcov k ochrane prírody.

„Ľudia sa o tieto farebné vtáky viac zaujímajú a združujú sa okolo nich, čo z nich robí výborné vlajkové druhy pre ochranárske aktivity,“ povedal Neate-Clegg.

„Ak však stratíme tie najfarebnejšie, stratíme práve tie, na ktorých ľuďom najviac záleží a ktoré robia pre ochranu prírody najviac. Chceme, aby ľudia zachytávali krásu týchto vtákov cez objektív fotoaparátu alebo ďalekohľadu, nie cez mreže klietky.“

Výskumníci zdôrazňujú, že výsledky by mali slúžiť ako podklad pre budúce ochranárske stratégie.

Ak pochopíme, prečo sú farebnejšie druhy zraniteľnejšie, pomôže nám to lepšie zacieliť ochranu – či už ide o boj proti ilegálnemu obchodu, zachovanie biotopov, alebo opatrenia súvisiace s klimatickou zmenou.

Timáliovec čiernokuklý sa teda vedcom nakoniec ukázal a predviedol sa pred nimi. Ale bol to vzácny moment. Podľa najnovších zistení je práve jeho výnimočná krása dôvod, prečo by mohol patriť k posledným generáciám svojho druhu.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock