Fenomén dokonalých športovcov: Ako nám sociálne siete krivia pohľad na vlastné výkony?
Otvoríte si Instagram či Stravu a máte pocit, že ste jediný pomalý bežec na svete? Že sa „neviete bicyklovať?“ Alebo nie ste dosť vyrysovaní? Ni
Prečo sa v zime snaha športovať v letnom tempe nevypláca
V zime sa často snažíme športovať rovnako intenzívne ako v lete, no narážame na únavu, pokles výkonu či frustráciu. Problém nie je v kondícii, ale v tom, že telo v chladných mesiacoch proste funguje inak.
00:00
00:00
Riešením nie je pritlačiť na výkon, ale zmeniť prístup k pohybu vonku.
Aj v zime vychádzate von s plánom založeným na letných štatistikách? Podľa údajov z hodiniek viete, akú vzdialenosť a tempo by ste mali „papierovo“ zvládnuť. Lenže telo sa rozbieha dlhšie, studený vzduch spomalí dych a energia mizne skôr, než by ste čakali. Nie je to zlyhanie ani slabší deň, len konflikt letných očakávaní so zimnými podmienkami.
Tempo, ktoré je pre vás počas teplejšej časti roka primerané, začína byť v chladných mesiacoch hraničné. Nemusíte sa vzdať aktívneho pohybu na čerstvom vzduchu a čakať na prvý jarný deň. Len si treba uvedomiť, že pre rekreačného športovca nie je zima vhodné obdobie na zlepšovanie výkonu. Oveľa viac priestoru ponúka na udržiavanie kondície a rozvoj psychickej odolnosti.
Mohlo by vás zaujímať
Kvíz: Poznáte stromy, ktoré rastú okolo nás?
Najčastejšie chyby pramenia z extrémov
V zime sa veľmi rýchlo ukáže rozdiel medzi pohodovou rodinnou lyžovačkou pre radosť a ambíciou „odmakať“ si tréning na skialpoch či bežkách. Keď tlačíme na tempo, skracujeme prestávky a pitie či jedenie odkladáme na neskôr, aby sme nevychladli a nezdržiavali sa, ženieme telo do viacerých extrémov, ktoré sa navzájom posilňujú.
V chlade telo automaticky presúva viac energie na udržiavanie teploty častí tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány. To sa prejaví zhoršeným prekrvením končatín, pomalším zohrievaním svalov a poklesom ich efektivity. Súčasne rastie energetický výdaj už pri rovnakej záťaži ako v lete. Časť energie, ktorá by inak smerovala do pohybu, sa totiž využíva na termoreguláciu.
Takže vysoká intenzita pohybu v chlade bez prestávok na jedlo vedie k vyčerpaniu. Pri vyššej intenzite dýchame rýchlejšie, najmä ústami, takže studený a suchý vzduch sa dostáva priamo do dýchacích ciest bez toho, aby sa stihol zohriať a zvlhčiť v nose. Sliznice sú podráždené, keďže pijeme menej, tak sa vysušujú. Vzniká typický pocit pálenia v prieduškách, čo nie je len nepríjemné, ale aj limitujúce.
Výsledkom tejto snahy nie je lepší tréningový efekt, ale rýchlejší nástup únavy a pomalšia regenerácia. Práve preto telu v tomto období prospieva pravidelný pohyb v nízkej až strednej intenzite. Zatiaľ čo snaha udržiavať dlhodobo vysoké tempo ho zbytočne zaťažujú.
Pohyb vonku a tréning vnútri
Nielen profesionálni, ale aj rekreační športovci majú počas roka prirodzenú potrebu udržať si kontinuitu tréningov, aby nevypadli z tempa. Nemusí to byť nevyhnutne z dôvodu podávania výkonov, ale preto, že dobre vedia, ako ľahko človek zlenivie a ako ťažko sa forma po pauze vracia späť.
A najmä milovníci cyklistiky vedia, že zimný výpadok sa prejaví hlavne na prvých jarných kilometroch. V zime je však pohyb vonku spojený s väčšími obmedzeniami a rizikami. Klzký povrch chodníkov pri behu, zhoršené podmienky na lesných aj prímestských cyklocestičkách a kratšie dni robia z pravidelného tréningu vonku skôr otázku bezpečnosti než kondície. To však neznamená, že sa treba vzdať. Ak majú mať pohybové aktivity v tomto období tréningový charakter, je rozumnejšie presunúť ich do interiéru. Tam sú podmienky stabilné a parametre výkonu kontrolovateľné.
Outdoorové aktivity tak môžu dopĺňať to, čo v interiéri nezažijete. Pobyt na dennom svetle, čerstvý vzduch, chlad, terén, otvorené priestranstvá a kontakt s prírodou pôsobia na telo aj psychiku ako balzam. Práve vďaka tomu sa dá aktívny životný štýl udržať bez frustrácie a bez pocitu, že musíte koncom zimy stále niečo doháňať.
Mohlo by vás zaujímať
Nie je teniska ako teniska
Chôdza nie je málo, každý krok sa ráta
Chôdza, turistika či pokojnejší pohyb vonku tak v zime neplnia tréningový cieľ. Vyrovnávajú záťaž, ktorú si telo nesie z intenzívnejších aktivít. Vonkajšie prostredie núti telo reagovať prirodzene, zapája rovnováhu, koordináciu a drobné svaly, ktoré sa v interiéri často nedostanú k slovu.
Aj obyčajná chôdza v prírode v nízkom až strednom tempe má v tomto období väčší význam než rýchly pohyb na rovine. Nejde o to, koľko toho zvládnete, ale že sa pravidelne dostanete von, nadýchate sa a dovolíte telu fungovať v prostredí, ktorému ho dlhodobým pobytom v interiéri často nevystavujeme. Chlad vedie telo k postupnému zahrievaniu a rozumnejšiemu hospodáreniu s energiou, vďaka čomu je záťaž rovnomernejšia a dlhodobo udržateľná.
Aktivity založené na chôdzi sa navyše dajú zvládnuť bezpečne aj bez zložitej organizácie. Samozrejme, vyžadujú primerané oblečenie, obuv a rešpekt k podmienkam, no v porovnaní s inými zimnými športmi nekladú vysoké nároky na techniku, ovládanie výstroja ani špeciálne výdavky na vstupné či permanentky. Trasu aj tempo si možno prispôsobiť aktuálnemu počasiu a energii bez rizika zbytočného preťaženia, aby radosť z pohybu pretrvala čo najdlhšie.
Ako sa pripraviť, aby sa turistika neskončila zranením
Aj keď sa zimná turistika, resp. dlhšie prechádzky môžu zdať ako bežná, jednoduchá aktivita, treba si dávať pozor a nepodceňovať ani prípravu, ani samotné podmienky v teréne. V zime sa totiž aj nenáročná trasa môže rýchlo zmeniť na problém, či už pre rýchlo sa meniace počasie, skoré stmievanie alebo sneh a ľad, ktoré výrazne spomaľujú postup.
Záchranári bežne zasahujú aj na kopcoch „za mestom“ a najčastejšou príčinou býva podcenenie oblečenia, absencia osvetlenia a dehydratácia. To, čo na mape vyzerá ako krátka prechádzka, sa môže v hlbokom snehu alebo na zľadovatenom chodníku natiahnuť o hodiny. Základom je preto realistické plánovanie, primeraná trasa vzhľadom na skúsenosti celej skupiny a ochota včas sa otočiť. Samozrejmý by mal byť vhodný výstroj vrátane pevných vysokých topánok a protišmykových mačiek, teplého oblečenia, ktorého základom je kvalitná bunda a nohavice odolné proti vetru a snehu.
Netreba zabúdať ani na paličky, čelovku, termosku s čajom a plne nabitý mobil. Rezerva v batohu v podobe teplej izolačnej bundy a rukavíc pre prípad, že sa niečo stane a bude nutné čakať na pomoc, príde vhod. Zodpovedná príprava nie je strašením, ale najlepšou prevenciou, aby zimná turistika zostala príjemným zážitkom a nie dôvodom na zásah horskej služby.
Kvalitné turistické topánky nájdete v EXIsporte:
Spoľahlivá obuv pre aktívne dni v prírode
Cieľom tohto článku nie je odradiť vás od aktívnych výkonov na bežkách či skialpoch. Práve naopak. Zima ponúka skvelý priestor na pohyb, objavovanie a nové zážitky. Zároveň je však dobré si úprimne priznať, že ak patríte k tým, ktorí sa každú zimu pri snahe udržať vysoké tempo skôr trápia, než tešia, možno nastal čas zmeniť prístup.
Zimné športy majú iné zákonitosti ako letné aktivity zamerané na výkon, rýchlosť a čísla. Chlad, sneh a kratší deň si pýtajú viac rešpektu, väčšiu rezervu a pokojnejšie tempo. Namiesto honby za výškovými metrami či priemernou rýchlosťou sa oplatí sústrediť na samotný pohyb, kontakt s prírodou a dobrý pocit z toho, že ste vonku. Pretože práve radosť z pobytu v zimnej krajine, nie tlak na výkon, je to, čo z dlhodobého hľadiska robí zimné športovanie udržateľné a bezpečné.
Mohlo by vás zaujímať
Nedá sa vidieť, nedá sa kúpiť. Priateľstvo je tá najkrajšia vec, ktorú nájdete v horách
Zima ako základ, nie prekážka
- Február nemusí byť mesiacom straty motivácie, ale prechodným obdobím medzi oddychovou zimou a jarnou formou.
- Pravidelný pohyb v prírode pomáha regulovať únavu a udržiava prirodzený denný rytmus.
- Turistika zapája celé telo bez tlaku na výkon a výsledky.
- Zimné mesiace sú ideálne na budovanie návykov, nie dosahovanie rekordov.
- Ísť von aj v tme, chlade na prechádzku bez jasného cieľa posilňuje disciplínu, ktorú v lete už len využijete.
Text: Valéria N.
Foto: isifa/Shutterstock
1/1
