Dobrí priatelia sú jednou z najlepších investícií do nášho zdravia
Priatelia sú tu s nami počas najkrajších aj najťažších chvíľ nášho života. Ich význam však nespočíva len v spoločných zážitkoch či zábave
Cez Levočské vrchy na bicykli, s výhľadmi na Tatry
Medzi Spišskou Belou, Ľubicou a Levočskými vrchmi sa ukrýva krajina, ktorú mnohí ľudia stále vnímajú ako biele miesto na mape. Bývalý vojenský priestor Javorina je dnes rajom cyklistov, ktorí hľadajú ticho, prázdne cesty, lesy, výhľady a kúsok dobrodružstva bez davov.
Levočské vrchy nepatria medzi pohoria, ktoré ohromia extrémnou výškou, dramatickými skalnými stenami alebo nebezpečnými hrebeňmi. Ich čaro je úplne inde. Sú rozľahlé, tiché, a miestami až prekvapivo prázdne. Atribúty, ktoré oslnia pravoverných milovníkov prírody a ľudí, ktorí si túžia prírodu vychutnať bez veľkých davov.
S fotografom sme sa vybrali na cyklovýlet, ktorý mal pôvodne kopírovať dlhšiu trasu zo Spišskej Belej. Tá má viac ako 66 kilometrov a nastúpa sa na nej vyše tisíc výškových metrov. My sme si ju však upravili po svojom. Nie preto, že by sme sa zľakli kilometrov, ale najmä preto, že viac ako prejazdy medzi mestami nás lákalo horské a lesné prostredie. Chceli sme ticho, pokoj a trochu divočiny. Naše očakávania sa naplnili do bodky.
Preto sme vynechali úsek medzi Spišskou Belou a Kežmarkom a začali sme v Ľubici. Na konci sme sa rozhodli vrátiť späť Kamennou dolinou, čo sa ukázalo ako veľmi dobrý nápad. Čakal nás dlhý zjazd po asfaltovej ceste a potom ešte niekoľko príjemných kilometrov po rovine späť k autu. Celkovo sme prešli takmer 40 kilometrov a nastúpali necelých 800 výškových metrov. Na papieri to možno nevyzerá ako extrém, ale Levočské vrchy vedia kondíciu preveriť.
A keďže sme boli na elektrobicykloch, budem úprimný: viac ako nás, preverili naše stroje. Tie si však so stúpaniami poradili bez väčšej drámy a my sme mali úsmev na perách počas celého dňa.
Krajina ticha
Levočské vrchy sú zvláštnym územím. Dlhé desaťročia boli spojené s vojenským výcvikovým priestorom Javorina, ktorý vznikol v 50. rokoch 20. storočia. Pre jeho zriadenie museli zaniknúť viaceré obce a krajina sa na dlhý čas uzavrela bežnému životu. Výsledkom je dnes obrovský priestor, ktorý pôsobí inak ako väčšina slovenských turistických regiónov.
Nie sú tu lanovky, bufety na každej križovatke ani preplnené parkoviská. Infraštruktúra je skromná, miestami takmer žiadna. Na druhej strane musím podotknúť, že prístreškov, ktoré vám poskytnú aspoň aký-taký úkryt pred nepriaznivým počasím či slnkom, je tu neúrekom.
Cesty pripomínajú minulosť: niekde je asfalt výborný, inde sa rozpadá, na niektorých úsekoch už len tušíte, že tadiaľ kedysi chodili vojenské vozidlá. Pre cyklistov je to však tá správna kombinácia. Najmä ak preferujete horský bicykel či elektrobicykel, ako to bolo v našom prípade. E-biky nám ochotne pomáhali v stúpaniach a na hrebeň Levočských vrchov sme sa dostali bez problémov.
Bývalý vojenský priestor je popretkávaný asfaltovými, šotolinovými a lesnými cestami. Niektoré sú široké a pohodlné, iné sú už takmer zabudnuté. Občas prejdete popri lúkach, potom sa ponoríte do lesa a zrazu sa pred vami otvorí výhľad na Tatry. Nie dramaticky a naraz, skôr postupne.
Ako keby vám ich krajina dávkovala podľa toho, koľko ste práve odšliapali. Ešte jedno špecifikum tu nájdete. Často sa stretnete s bývalou vojenskou infraštruktúrou alebo veľkými poľovníckymi chatami.
Mohlo by vás zaujímať
Kraj unikátov: Od Tatier k Dukle
Bývalá obec Ruskinovce
Našou prvou výraznejšou zastávkou boli Ruskinovce. Alebo presnejšie to, čo ich pripomína. Kedysi obec v Kežmarskom okrese, známa už od 13. storočia, dnes zaniknuté miesto. V roku 1271 boli Ruskinovce povýšené na kráľovské mesto na základe práv udelených spišským Sasom. Neskôr patrili medzi spišské mestá dané do zálohy poľskému kráľovi.
Dnes tu však nenájdete živú obec, námestie ani ulice. V roku 1952 boli Ruskinovce násilne vysťahované pre vznik vojenského priestoru Javorina. Obytné a hospodárske budovy postupne zmizli, materiál z nich sa využíval inde. Zanikli aj kostoly a ďalšie historické dominanty. Z gotického Kostola svätej Agnesy pochádzala aj Madona z dielne Majstra Pavla z Levoče, ktorá je dnes v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.
Na mieste bývalého katolíckeho kostola dnes stojí drevená kaplnka. O niekoľko desiatok metrov ďalej pripomína evanjelický kostol kríž s jeho rytinou. Keď sme tam zastali, mal som zvláštny pocit. Trochu mystický, trochu ťaživý. Možno preto, že človek vie, že tu kedysi normálne plynul život. Ľudia sa tu rodili, chodili do kostola, pracovali, hádali sa, oslavovali, milovali, starli. A potom prišlo rozhodnutie, ktoré obec vymazalo z mapy.
Niektoré miesta nepotrebujú veľa slov. Ruskinovce sú jedným z nich. Stačí zosadnúť z bicykla, chvíľu sa prejsť, pozrieť si kaplnku a menšie pamätníky. A na pár minút jednoducho stíchnuť.
Fotogaléria - FOTOGALÉRIA: Cez Levočské vrchy na bicykli, s výhľadmi na Tatry
+21
Cez rybník, les a stúpanie, ktoré vás preverí
O niečo neskôr sme prechádzali popri rybníku, kde sme si dali krátku prestávku. Takéto spontánne zastávky mám na výletoch najradšej. Chvíľu sme sa venovali informačným tabuliam a dozvedeli sa niečo o vodných živočíchoch, ktoré tu žijú. Na chvíľu som sa dokonca pokúsil predstierať, že som vodník. Fotograf Max mi to, žiaľ, neuveril. Asi som mal málo presvedčivý výraz alebo príliš moderný bicykel?
Boli sme tu počas pracovného týždňa, čo výletu výrazne pomohlo. Na celej trase sme stretli minimum ľudí a krajina pôsobila takmer privátne. Nie v zmysle, že by nám patrila, skôr tak, že nám na chvíľu dovolila byť jej súčasťou bez vyrušovania.
Kúsok za rybníkom sa začalo stúpanie. Najprv nenápadne, potom už úplne jasne. Levočské vrchy vám nedajú facku ako alpský priesmyk, ale vedia preveriť. Cesta sa dvíha, les hustne, asfalt sa miestami mení a vy začínate premýšľať, či ste si doma nezabudli proteínové tyčinky.
V našom prípade prišli na rad elektrobicykle, ktoré celú situáciu výrazne zjemnili. Nehanbím sa za to. Práve na takýto typ trasy sú ideálne.
Pamätník SNP pod Javorinou
Pred záverečným stúpaním sa ocitneme v oblasti pod vrchom Javorina, kde sa nachádza pamätník obetiam druhej svetovej vojny. Stojí na mieste, kde počas Slovenského národného povstania nemecká stíhačka zostrelila sovietske dopravné lietadlo. Zo 16 ľudí na palube tragédiu prežili piati – štyria členovia sovietskej posádky a jeden československý vojak.
Levočské vrchy nám dali opäť pocítiť, že nie sú obyčajnou cykloturistickou lokalitou. Nie je to len športová trasa s výškovými metrami. Je to krajina, v ktorej sa vrstvia dejiny. Zaniknuté dediny, vojenská minulosť, pamätníky, staré cesty a nové značené trasy. Človek tu nejazdí len cez les, ale aj cez príbehy, ktoré sa oplatí spoznať.
