Výnimočný úspech nášho Dračieho duba!
Finalista zo Slovenska získal v prestížnej súťaži stromov druhé miesto.
Vedci učia betón, aby sa sám vyliečil
Ani tie najväčšie diery v cestách a chodníkoch už čoskoro nebudú musieť čakať na opravy. Betón sa totiž „vylieči“ sám.
00:00
00:00
Betón je najrozšírenejší stavebný materiál na svete a zároveň jeden z najväčších problémov moderných ciest. Praská, ničí sa a jeho oprava je nákladná a uhlíkovo intenzívna.
Tím výskumníkov z britskej Univerzity v Bathe však prináša riešenie. Inšpiroval sa pritom samotnou prírodou: betón si trhliny zacelí sám pomocou baktérií.
Milióny na opravy
V betónových konštrukciách, ako sú mosty, priehrady, tunely a vozovky, nevyhnutne vznikajú mikrotrhliny, ktorými preniká voda, čo vedie ku korózii a zlyhávaniu týchto stavieb. Ročne sa minú na opravu takýchto konštrukcií milióny.
Klimatická zmena vedie k extrémnym poveternostným udalostiam a predpokladá sa, že emisie CO₂ z cementu sa do roku 2050 zdvojnásobia. To núti konštruktérov vytvárať udržateľné, samostatne sa obnovujúce konštrukcie.
Mohlo by vás zaujímať
Test: športové GPS hodinky: TomTom Adventurer
Ako fungujú baktérie v betóne?
Základný princíp tzv. mikrobiologicky indukovanej precipitácie kalcitu (MICP) spočíva v tom, že extrémofilné baktérie druhu Bacillus môžu zostať v dormantnom stave v zásaditom prostredí betónu (pH 12 – 13).
Ale pri kontakte s vlhkosťou, napríklad pri vzniku trhliny, sa aktivujú, metabolizujú zlúčeniny, ako je octan vápenatý, a produkujú vápenec ako vedľajší produkt. Tento vápenec potom tvorí premostenia, ktoré trhlinu uzatvárajú.
Výskumníci to opisujú jednoducho: „Ak betón popraská, baktérie sa uvoľnia a dostanú sa do kontaktu s kyslíkom a vodou. Živia sa dostupnými živinami, množia sa a v dôsledku ich metabolickej aktivity vzniká uhličitan vápenatý, ktorý uzatvorí trhlinu skôr, než sa stihne rozšíriť.“
Mohlo by vás zaujímať
Tento čip vydrží aj teploty vyššie ako láva
Reálny test vo Walese
Tím konštruktérov pod vedením profesora Kevina Paina vyvinul betónovú zmes M2, ktorá obsahuje spóry baktérie Bacillus pseudofirmus. Kľúčovým problémom bolo, ako ochrániť baktérie počas miešania betónu – jeho vysoké pH a mechanické namáhanie sú pre baktérie smrtiace.
Riešením bola mikrouzavretie: spóry a živiny sa uzavreli do porézneho perlitu, ktorý bol potiahnutý kremičitanom sodným a popolčekom.
V rokoch 2025 – 2026 sa realizoval test skutočného využitia betónu. Vystužená betónová platňa sa zabudovala do diaľničného úseku vo Walese.
