Pred japonskými svätyňami rastú husté, starobylé lesy. Nie sú to parky ani plantáže, ale hotové ekosystémy, ktoré sa formovali stovky rokov. Každý druh tam existuje v rovnováhe s ostatnými.

Japonský botanik Akira Miyawaki ich v 70. rokoch skúmal s jednou otázkou: Dá sa takýto les vytvoriť zámerne a oveľa rýchlejšie?

Jeho odpoveď sa dnes šíri po celom svete. Miyawakiho metóda sľubuje vznik hustého, biodiverzného lesa na malej ploche už za 20 až 30 rokov. To je zhruba desaťkrát rýchlejšie, než by rovnaká plocha zarástla prirodzenou cestou. Skutočnosť je však komplikovanejšia.

Miyawakiho metóda

Princíp je zdanlivo jednoduchý. Na zvolenej ploche (aj mestskom parkovisku či v priemyselnom areáli) sa intenzívne pripraví pôda. Obohacuje sa organickým materiálom z blízkych lesov, kompostom, hovädzím hnojom, ryžovými šupkami.

Cieľom je zaviesť do pôdy prirodzené hubové siete a baktérie, ktoré rastlinám pomáhajú prijímať živiny.

Potom sa v extrémne hustom usporiadaní (zhruba 3 až 5 sadeníc na m²) vysadia druhy pôvodné pre daný región: stromy, kry aj byliny. Zámer je jasný. V tesnej blízkosti musia rastliny súperiť o svetlo, vodu a živiny, čo ich núti rásť rýchlejšie.

V priebehu prvých troch rokov sa výsadba pravidelne zalieva, burina sa síce kosí, ale neodstraňuje sa a ponechá sa na povrchu pôdy ako mulč. A potom záhradkár odíde. Samotný Miyawaki to formuloval ako základný princíp svojej metódy. „Žiadna starostlivosť je najlepšia starostlivosť.“

Výsledok sa má dostaviť už o dve až tri desaťročia. Má vyrásť hustý, samoudržateľný les s mnohonásobne vyššou biodiverzitou ako konvenčné výsadby.

Prečo je to také lákavé

Miyawakiho metóda prišla v správnom čase. Japonský povojnový priemysel hľadal spôsob, ako kompenzovať environmentálne škody, ktoré napáchala na krajine vojna, a metóda rýchleho zalesňovania priemyselných areálov bola lákavá.

Neskôr, ako rástol záujem o mestské zelené plochy a klimatické riešenia, sa táto metóda rozšírila globálne.

Dnes vznikajú Miyawakiho lesy, ktoré sa prezývajú aj vreckové lesy, v USA, vo Veľkej Británii, v Jordánsku, Indii, v Belgicku aj vo Francúzsku.

Projekty organizujú mestá, firmy aj komunity. Sľuby sú atraktívne: rýchlejší rast, viac biodiverzity, väčšia sekvestrácia uhlíka, samoudržateľnosť bez dlhodobých nákladov.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

1. júna 2026

Vaša mačka vás miluje viac, než si myslíte

Čo na to veda?

Táto metóda má však aj kritikov. V roku 2025 publikoval tím výskumníkov pod vedením Dylana Cravena z Universidad Mayor v čilskom meste Santiago systematickú revíziu vedeckej literatúry o Miyawakiho metóde. Ich závery boli veľmi triezve.

Vedci preskúmali 51 vedeckých dokumentov o tejto metóde. Len 41 % z nich vôbec malo merateľné, kvantitatívne výsledky.

Spomedzi týchto štúdií len 33 % z nich porovnávalo výsledky s kontrolnou skupinou a len 14 % experiment zopakovalo. To je pritom základná podmienka spoľahlivého vedeckého výskumu.

Výsledky dostupných štúdií navyše poskytujú „slabé až nulové dôkazy“ pre väčšinu tvrdení o rýchlom raste, samoudržateľnosti, nákladovej efektívnosti, vyššej biodiverzite či hustote stromov.

„Pre efektívne rozširovanie zalesňovania by mali odborníci a tvorcovia mestských politík uprednostňovať metódy, ktoré sú podložené robustnými empirickými dôkazmi, nie nespoľahlivé tvrdenia,“ uzatvárajú autori.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

24. augusta 2021

V Národnom parku Slovenský kras je čo pozerať. Čo o ňom vieš?

Lesný greenwashing

Kritika mieri aj iným smerom. Metóda sa stala obľúbeným nástrojom korporátneho greenwashingu. To znamená, že firmy financujú výsadbu miniatúrnych lesov, vyrobia tlačovú správu a zaškrtnú si splnené ciele. Akurát bez toho, aby existovalo dlhodobé monitorovanie výsledkov.

Novinári, ktorí sa špecializujú na prírodu a životné prostredie, oslovili vedcov aj profesionálnych záhradníkov. Zistili, že mnohým projektom chýba akékoľvek sledovanie po výsadbe. Čo sa s lesom deje po piatich či dvadsiatich rokoch, zostáva v drvivej väčšine prípadov nezodpovedanou otázkou.

Skepticizmus voči konkrétnym číslam neznamená, že Miyawakiho základné myšlienky neplatia. Je správne sadiť pôvodné druhy a je dobré mať obohatenú pôdu. Je výborné zapájať komunitu a nechať prírodu pracovať.

Tieto princípy majú ekologickú logiku a praktickú hodnotu bez ohľadu na to, či je rast desaťkrát rýchlejší alebo „iba“ päťkrát. A v mestskom prostredí, kde má cenu každý zelený štvorcový meter, má aj malý fungujúci ekosystém zmysel.

Niekedy jednoducho platí „menej je viac“: menej vznešených tvrdení, viac meraní. Viac štúdií s kontrolnými skupinami, dlhodobé monitorovanie, otvorené dáta. Pretože bez toho zostáva Miyawakiho les príbehom, v ktorom vieme, čo sme zasadili, ale nie, čo z neho skutočne vyrastie.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock