Prečo deti odmietajú zeleninu? Vplývajú na to chute matky
Chuťové preferencie detí sa začínajú formovať ešte pred tým, než sa dieťa vôbec dotkne lyžice.
Najdlhší runový nápis v Severnej Amerike ležal stáročia pochovaný pod lesnou pôdou. Odhalil ho až spadnutý strom. A priniesol hneď niekoľko záhad.
V roku 2015 sa pri meste Wawa v divočine v Ontáriu prevalil strom. Pod ním sa objavila skala s podivnými značkami. Miestny správca pôdy si ich všimol, urobil fotografie a na niekoľko rokov na ne zabudol.
Keď sa snímky nakoniec dostali k Ryanovi Primroseovi, predsedovi Ontárijského centra pre archeologické vzdelávanie, bol ohromený. Tie značky boli runy a bolo ich 255.
Po siedmich rokoch výskumu vedci zverejnili výsledky, ktoré zmenili pohľad na tento nález. Objav dostal názov Runový kameň Wawa a ide o najdlhší runový nápis na celom americkom kontinente. Je zároveň jediný na svete, ktorý obsahuje celý text Otčenáša.
Runológ Henrik Williams je profesor na Uppsalskej univerzite vo Švédsku. Skúmaním skaly strávil tri hodiny a jeho záver bol jednoznačný: 255 znakov zobrazuje Otčenáš vo švédčine. Je zapísaný runami v systéme, ktorý v začiatku 17. storočia vyvinul švédsky polyhistor Johannes Bureus.
Znenie nápisu korešponduje s runovou verziou Otčenáša, ktorú Bureus uverejnil v roku 1611. To znamená, že nápis nemôže byť starší ako zo 17. storočia.
Bureus bol okultista a kráľovský archivár a tento runový systém vyvinul tak, aby zodpovedal švédskemu jazyku. Jeho verzia Otčenáša bola v 19. storočí opätovne vydaná a práve to sa ukázalo ako kľúčový detail.
Okrem 255 runových znakov, ktoré boli usporiadané do obdĺžnikového tvaru, kameň obsahuje aj detailné vyobrazenie člna so 16 postavami a 14 znakmi X.
Prvá vec, ktorá každému napadne, je, že to asi boli vikingské runy. To však nie je pravda. Nápis nepatrí do vikingskej éry, ale ide o modernú švédsku verziu Otčenáša.
Vikingovia by navyše do Ontária prísť nemohli. Ich preukázateľná prítomnosť v Severnej Amerike sa obmedzuje na pobrežie Newfoundlandu, kde sa nachádza potvrdené sídlo L’Anse aux Meadows.
Druhou možnosťou bola falzifikácia. Výskumníci ju zvažovali od samého začiatku, ale Runový kameň Wawa sa zdá byť autentický. Hoci text súvisí s Bureusovou verziou, presne nezodpovedá žiadnej známej tlačenej kópii.
Nezvyčajná kombinácia runových znakov na jednom mieste navyše naznačuje, že autor systém skutočne ovládal, nie že ho len opisoval z predlohy.
Nebol to len Džingischán. Superplodných bolo ďalších desať mužov
Ak ten nápis nevytvoril Viking ani falšovateľ, kto teda?
V 19. storočí zamestnávala Spoločnosť Hudsonovho zálivu švédskych robotníkov na rôznych obchodných staniciach po celej Kanade. Jedno z takýchto stanovíšť bolo Michipicoten, ktoré leží neďaleko miesta nálezu.
Teória, na ktorej sa vedci zhodli, je, že jeden alebo viacerí švédski zamestnanci Spoločnosti Hudsonovho zálivu vytesali tento nápis počas svojho pobytu v tejto oblasti. Mohlo to byť niekedy v prvej polovici 19. storočia. Táto práca im musela trvať dni, možno až týždne.
„Musí to byť Švéd,“ hovorí Williams. „Ale boli tu vôbec nejakí Švédi?“ Historické záznamy potvrdzujú, že áno.
Najhorší literárni zločinci a ich brutálne predlohy
Primrose priznal, že bol „trochu sklamaný“, keď sa ukázalo, že kameň je pravdepodobne starý len pár storočí, a nie tisícročia. Niektoré záhady však zostávajú nerozlúštené.
Prečo niekto strávil týždne vytesávaním náboženského textu v neprístupnej divočine? Bolo to miesto zhromažďovania alebo čin jedného osamelého človeka? A prečo bol kameň pochovaný pod niekoľkými centimetrami pôdy? Je možné, že ho niekto ukryl zámerne?
„Záhada runového kameňa nie je menšia len preto, lebo je mladšia, než sme si mysleli,“ povedal Primrose. „Prečo bol vytesaný? Prečo práve tento text? Na tieto otázky neexistujú odpovede.“
Tím vedcov v súčasnosti rokuje s majiteľmi pôdy o zriadení verejnej kultúrnej pamiatky s ochrannou konštrukciou, ktorá by kameň chránila pred poveternostnými podmienkami. Ak sa to podarí, každý bude môcť stáť pri skale a čítať modlitbu, ktorú tu niekto vytesal a potom zmizol v histórii.
Text: Zázračná planéta
Foto: Ryan Primrose/Ontario Center for Archeological Education