Ako funguje guma na gumovanie? Je to prekvapivo zložité
Guma patrí k najjednoduchším predmetom na svete. Napriek tomu je za jej fungovaním fyzika, chémia a história, ktorá siaha od starodávneho chleba až po
Chuťové preferencie detí sa začínajú formovať ešte pred tým, než sa dieťa vôbec dotkne lyžice.
Každý rodič pozná ten okamih. Pred dieťaťom je tanier so zeleninou a začína sa vyjednávanie, ktoré nevyzerá sľubne.
Prečo niektoré deti zeleninu zjedia bez protestov a iné ju bez váhania odmietajú? Odpoveď môže podľa novej štúdie siahať oveľa hlbšie, než sme doteraz tušili – až do obdobia pred narodením.
Výskumníci z Univerzity v Durhame pod vedením profesorky Nadje Reissland sledovali deti od 32. týždňa tehotenstva až po ich tretí rok života.
Štúdia je výnimočná svojím rozsahom. Nejde o jednorazové meranie po narodení, ale o skutočnú dlhodobú štúdiu, ktorá sledovala deti naprieč viacerými životnými fázami.
Výsledok je prekvapivý. Trojročné deti reagovali priaznivejšie na vôňu zeleniny, ktorej boli vystavené v maternici, a to bez toho, aby ich to niekto učil.
Výskum prebiehal za presne nastavených podmienok. Počas neskorej fázy tehotenstva (od 36. týždňa až do pôrodu) užívala jedna skupina matiek kapsuly s práškom z kelu, druhá skupina kapsuly s mrkvovým práškom.
Výskumníci sledovali reakcie plodov na tieto chute pomocou ultrazvuku v 32. a 36. týždni tehotenstva. Potom ich sledovali asi tri týždne po narodení a nakoniec ako trojročné deti. Pri každom sledovaní vedci pozorovali a zaznamenávali, ako deti reagujú na danú vôňu výrazmi tváre.
Plody, ktorých matky jedli kel, vykazovali pri tejto horkastej chuti grimasy pripomínajúce plač. Plody vystavené mrkve reagovali výrazmi, ktoré sa viac podobali úsmevu. Tieto rozdiely pretrvávali aj po narodení a, čo je kľúčové, stále sa u detí vyskytovali vo veku troch rokov.
„Vidíme, že deti sú aj naďalej naklonené zelenine, ktorej boli vystavené v maternici,“ uviedla Reissland. „Dokážeme tak navrhnúť, že vystavenie konkrétnemu chuti v neskorej fáze tehotenstva môže viesť k dlhotrvajúcej chuťovej alebo čuchovej pamäti u detí. Tá potenciálne formuje ich potravinové preferencie aj roky po narodení.“
Výsledky nie sú ojedinelé. Početné štúdie na zvieratách potvrdili, že chuťové skúsenosti pred narodením zanechávajú v pamäti stopy, ktoré ovplyvňujú správanie v neskoršom veku, niekedy dokonca až v dospelosti.
U ľudí existovali doteraz dôkazy o tom, že novorodenci reagujú priaznivejšie na chute, ktoré konzumovala ich matka, napríklad na cesnak, aníz, mrkvu či zelenú zeleninu.
Táto štúdia je však prvá, ktorá priamo sledovala rovnaké deti od maternicového vývoja až po raný vek.
Spoluautorka Dr. Beyza Ustun-Elayan z Cambridgeskej univerzity a upozornila na širšie implikácie: „Tieto zistenia otvárajú nové spôsoby uvažovania o raných diétnych intervenciách. Naznačujú, že chute z matkinej stravy počas tehotenstva môžu nenápadne formovať reakcie detí na potraviny aj o niekoľko rokov neskôr.“
Výskumníci zdôrazňujú jedno dôležité obmedzenie. Štúdia bola malá a zahŕňala len niekoľko desiatok detí. To nestačí na definitívne závery. Ďalší krok bude preto overiť, či priaznivejšia reakcia na vôňu zeleniny skutočne vedie k tomu, že deti zeleninu aj ochotnejšie jedia. A to zatiaľ preukázané nebolo.
Zatiaľ ide o sľubnú hypotézu. Ak chcete, aby vaše dieťa jedlo kel, začnite pár mesiacov pred jeho narodením.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock