Keď sa rodičia pozerajú na svoje dvojmesačné dieťa, zvyčajne predpokladajú, že jeho myseľ je takmer prázdna – plná hmlistých vnemov bez hlbšieho spracovania. Dieťa predsa nevie rozprávať, neovláda pohyby, nedokáže vyjadriť, čo vidí alebo cíti.

Neurológia to doposiaľ videla podobne. Vnímanie sveta, triedenie objektov, vedomá skúsenosť – to všetko sa malo objavovať až neskôr, keď mozog trošku dozreje.

Séria nových štúdií z roku 2025 a 2026 tento obraz radikálne mení. Ukazuje, že ľudský mozog začína spracovávať svet oveľa skôr, ako vedci predpokladali. Niektoré základné stavebné kamene myslenia môžu byť prítomné prakticky od narodenia a dokonca možno aj v maternici.

Gumená kačica, strom, nákupný vozík

Tím neurovedcov z Trinity College Dublin a ďalších univerzít naskenoval mozgy 130 bábätiek vo veku dvoch mesiacov.

Metóda bola nenápadná: deti ležali na mäkkom sedacom vaku a cez šumové slúchadlá sledovali farebné obrázky – mačku, vtáka, gumenú kačicu, nákupný vozík, strom. Funkčná magnetická rezonancia (fMRI) popritom snímala ich mozgovú aktivitu.

Výsledky prekvapili aj samotných výskumníkov. Dvojmesačné deti dokázali v mozgu triediť videné predmety do kategórií, a to spôsobom, ktorý sa nápadne podobal na kategorizáciu u dospelých.

Vzory mozgovej aktivity sa pri pohľade na rôzne obrázky v prípade rovnakej kategórie podobali a v prípade odlišných kategórií sa líšili.

„Aj keď dvojmesačné deti nemajú jazyk ani jemnú motoriku, ich mysle už nielenže zaznamenávali, ako veci vyzerajú, ale ich aj triedili do kategórií, ku ktorým patria,“ povedala spoluautorka štúdie Anna Truzzi. „Základy vizuálneho myslenia sú teda prítomné oveľa skôr, než sme čakali.“

Pomocou modelov umelej inteligencie, ktoré sa vytrénovali na miliónoch obrázkov, vedci porovnali, ako počítač rozdeľuje rôzne vizuálne kategórie a ako to robí dvojmesačný mozog. Podobnosť medzi nimi bola prekvapivo veľká.

Pomaly sa rozsvecujúce svetlo

Paralelne s dublinskou štúdiou sa medzinárodný tím vedcov a filozofov z Monashovej univerzity a ďalších univerzít pustil do omnoho záhadnejšej otázky: Kedy sa u dieťaťa vôbec objavuje vedomie?

V prehľadovej štúdii vedci argumentujú, že vedomie nie je vypínač, ktorý sa v určitom okamihu zaklikne. Je to skôr pomaly sa rozsvecujúce svetlo.

Najslabšie záblesky sa môžu podľa autorov objaviť ešte pred narodením, v poslednom mesiaci tehotenstva.

„Takmer každý, kto niekedy držal novorodenca v náručí, si pomyslel, čo asi cíti a prežíva,“ povedal spoluautor Tim Bayne, profesor filozofie na Monashovej univerzite. „Ale keďže sa na detstvo nikto z nás nepamätá, vedci sa roky nevedeli zhodnúť na tom, či vedomie prichádza skoro, teda pri narodení alebo krátko po ňom, alebo neskoro, teda až po prvom roku života, prípadne ešte neskôr.“

Mohlo by vás zaujímať

Človek

13. júla 2026

Myslíte na ex? Tri štvrtiny dospelých to robia, aj keď sa to hanbia priznať

Plod, ktorý sa vie čudovať

Niektoré dôkazy naznačujú, že vedomie by sa mohlo dokonca objavovať v období pred pôrodom. Tím z Tübingenskej univerzity použil špeciálne zariadenie na magnetoencefalografiu, ktoré dokáže snímať magnetické polia mozgu cez brucho tehotnej matky.

Plody v treťom trimestri zareagovali na nečakaný zvuk v sérii zvukových signálov. Ich mozgová aktivita zaznamenala charakteristickú odozvu, akoby hovorila „hm, to sem nepatrí“.

Ak by išlo len o reflexné reakcie, takáto odpoveď na porušenie vzorca by sa neočakávala. Naznačuje to, že plod môže v nejakej forme rozlíšiť, čo je v jeho prostredí obvyklé a čo neočakávané.

Mohlo by vás zaujímať

Človek

20. júna 2026

Osamelosť sa dá liečiť. Čo treba robiť?

Nevyspelý mozog a „architektúra malého sveta“

Ďalší dôkaz prinieslo skenovanie predčasne narodených detí. Väčšina z tých, ktoré sa narodili pred 37. týždňom tehotenstva, mala v mozgu prítomné znaky takzvanej architektúry malého sveta.

Ide o organizačný vzorec, pri ktorom sú blízke mozgové oblasti husto prepojené a vzdialenejšie redšie. Vedci vedia, že u dospelých sa tento vzorec rozpadá pri anestézii alebo po poranení mozgu. Preto ho považujú za jeden z mozgových prejavov vedomej skúsenosti.

Fakt, že sa objavuje už u predčasne narodených detí, teda ešte pred riadnym termínom pôrodu, je ďalším argumentom pre to, že zárodky vedomia môžu existovať skôr, ako sme predpokladali.

Prečo na tom záleží

Ak dvojmesačné dieťa aktívne triedi vizuálne kategórie a ak sa vedomie rodí skôr, než sme si mysleli, mení to pohľad na to, ako sa deti vyvíjajú, čo im ponúkame a ako by sme mali rozumieť poraneniam mozgu v ranom veku.

Mozog novorodenca teda nie je prázdna tabuľa. Je to aktívny, pracujúci orgán, ktorý triedi, reaguje a možno aj prežíva. A robí to pritom oveľa skôr, než sme sa kedy opovážili odhadnúť.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock