Návodom nám môže byť kniha od autoriek Simone Daviesovej a Junnify Uzodikeovej s názvom Montessori pre deti. „Obidve veríme, že Montessori je liekom na trápenia, ktorým čelia naše deti. Aj keď prístup Montessori vznikol pred viac ako sto rokmi, potreby a charakteristické črty detí sa nezmenili. Deti sa potrebujú hýbať, vyjadrovať, nadväzovať kontakty s ostatnými a spoznávať svet okolo seba.“  

Montessori predstavuje filozofiu, ktorá vedie k rozvoju dieťaťa jedinečným spôsobom, podľa vlastných časových a učebných plánov a takisto podľa osobitých záujmov. Tento výchovný prístup sa teší obrovskej popularite aj dnes; nie preto, že je nejakým trendy výstrelkom, ale preto, lebo hľadá spôsob, ako z detí vychovať kriticky mysliace a kreatívne bytosti, ktoré dokážu žiť v spoločenskej harmónii. Môžeme ho uplatniť v každej domácnosti a s každým dieťaťom, bez ohľadu na to, z ktorej časti sveta a z akej rodiny pochádza. „Táto metóda nie je určená len deťom, ktoré dokážu potichu sedieť a odložiť hračku, s ktorou sa hrali. Maria Montessori vnímala potenciál u všetkých detí; aj u tých, ktoré sa vyznačujú neurodivergenciou alebo trpia rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia.“   

Učitelia vs sprievodcovia 

Jedným zo zásadných pravidiel filozofie Montessori je, že pedagógovia sú sprievodcami a nie učiteľmi. Kým učiteľ rozhoduje o tom, čo sa deti musia naučiť podľa stanovených učebných osnov, sprievodca deti pozoruje a upravuje prostredie triedy tak, aby vyhovovalo ich potrebám. To isté platí doma – aj my rodičia sme jeho sprievodcami. „Pre dieťa doma nie sme ani šéfom, ktorý ho karhá, ani jeho sluhom, ktorý zaň všetko robí, a ani ho nenechávame robiť si to, čo chce. My ako sprievodcovia chceme, aby sa dieťa stalo súčasťou domácnosti – aby bolo zodpovedné, nezávislé a prínosom pre rodinu a okolie,“ vysvetľujú autorky knihy Montessori pre deti.  

Keď sa deti učia samy, majú väčšiu šancu stať sa nezávislými a samostatnými študentmi, ktorých chuť učiť sa a zlepšovať sa neskončí získaním vysokoškolského diplomu.  

Vzdať sa kontroly nie je jednoduché 

Na to, aby z dieťaťa vyrastal samostatný človek, je potrebné vzdať sa istej miery kontroly, čo je pre mnohých rodičov náročné. Sledovať správanie dieťaťa a zasiahnuť len vtedy, keď naozaj potrebuje podporu. „Umožnite mu prežívať všetky pocity a v prípade potreby mu poskytnite podporu. Nechajte mu čas na rozvíjanie zručností. Zasiahnuť a jasne stanoviť hranice sa môže zdať ako odvážny krok – deťom takto dávame najavo, že niečo, čo robia, môže byť zraňujúce.“

Tento prístup si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a treba sa mu venovať dlhodobo. Keď sa budete chcieť vzdať, myslite na to, že tvoríte základy vzájomného vzťahu a dôvery, aby dieťa vedelo, že za vami môže prísť kedykoľvek.  

Mohlo by vás zaujímať

Vzťahy

10. marca 2025

Žite v zdravom vzťahu: Naučte sa rozpoznávať red flagy

Pomôž mi, aby som si pomohol sám 

Táto veta sa stala základnou zásadou Montessori vzdelávania. To najlepšie, čo pre dieťa môžeme urobiť, je pomôcť mu vnímať jeho fyzickú a mentálnu nezávislosť. Práve vtedy, keď je nezávislé, vníma dôležitosť preberania zodpovednosti: chápe, prečo musí čakať v rade na zmrzlinu, dokáže ľahšie pomôcť kamarátovi, aj s domácimi prácami. Hovorila o tom aj Maria Montessori: „Objavilo sa niečo, čo deti nikdy nepoznali – spontánna disciplína. Deti sa prechádzali, slobodne si hľadali úlohu, každé sa sústredilo na inú, no celá skupina pôsobila dojmom dokonalej disciplíny. Ak chcete získať disciplínu, dajte deťom slobodu.“   

Sebadisciplína sa buduje vtedy, keď vytvárame príležitosti byť nezávislými – deťom tak ukazujeme, že majú našu dôveru. Príkladom môžu byť pre nás na prvý pohľad banálne činnosti. Keď dieťaťu dovolíme napríklad kúpiť lístky v automate, bezpečne zapáliť sviečky či prestrieť stôl pred večerou, bude sa z toho tešiť, lebo dostáva možnosť byť zodpovedné.

7 pravidiel pre začlenenie dieťaťa do domácnosti

Pri začleňovaní dieťaťa do procesov domácnosti platí týchto sedem pravidiel.  

1. Praktizujme metódu lešenia. Dieťa sa nenaučí nové zručnosti zo dňa na deň. Najprv mu buďme vzorom, potom mu pomôžme a napokon úlohu nechajme naň – je dôležité zachovať postupnosť krokov. Keď ich zautomatizuje, môžeme pridávať náročnejšie úlohy.  

2. Rozdeľujme zručnosti na menšie časti. Keď sa dieťa učí novú zručnosť, rozdeľme ju na menšie úseky, tak sa ju ľahšie naučí zvládnuť.  

3. Zasahujme čo najmenej. Kľúčom je dôvera a pozorovanie. Sledujme dieťa a nechajme ho urobiť chybu – odmenou bude radosť z toho, že sa niečo nové naučilo. Ak však vidíme, že sa mu nedarí a jeho chuť učiť sa prechádza do frustrácie, opýtajme sa ho, či chce našu pomoc. Ak ju odmietne, rešpektujme to.  

4. Vytvorme prostredie, kde je možné dosiahnuť úspech. Deti sa dokážu samy obliecť alebo prestrieť stôl, keď majú veci na dosah ruky a môžu si ich zobrať.  

5. Vyhraďme si čas. To je najmä rada pre nás, netrpezlivých dospelých – dieťaťu pochopiteľne trvá dlhšie, kým sa samo oblečie alebo kým nám rozpovie príbeh zo škôlky. Pristupujme k nemu s trpezlivosťou.  

6. Ukazujme bez zbytočných slov. Technika s názvom pomalé ruky, jazyk za zubami je veľmi jednoduchá. Keď 3- a ž 6-ročnému dieťaťu ukazujeme, ako niečo funguje, vyzvime ho, aby nás sledovalo, a potom mu to ukážme – potichu a pomalými pohybmi. Takto je to preň jednoduchšie.  

7. Pomôžme mu stať sa členom rodiny a spoločnosti. Vychovávať dieťa podľa princípov Montessori neznamená nechať ho robiť, čo chce – zároveň to neznamená byť takými prísnymi, že to bude viesť k jeho nesamostatnosti alebo strachu. Ponúknime mu slobodu so zodpovednosťou.  

Spoznajme osobnosť nášho dieťaťa v 5 krokoch 

1. Pozorujme ho 

Je veľmi náročné byť objektívnymi voči vlastnému dieťaťu. Keď ho začneme pozorovať, pocitovo poodstúpime a jasnejšie uvidíme, kto je naše dieťa. Nie je to jednoduché nenechať sa rozrušiť, keď niečo nerobí podľa našich predstáv. „Dr. Montessori v roku 1921 hovorila o potrebe predpripraviť sa na pozorovanie, pretiahnuť korálik cez šnúrku vždy, keď chceme zasiahnu,ť a cvičiť sa v mlčaní a nehybnosti,“ píšu autorky knihy. Pri pozorovaní si skúsme predstaviť, že sme vedci, ktorí sa s naším dieťaťom nikdy nestretli – zaznamenávajme si, čo vidíme: čo ho zaujíma, ako reaguje, keď je smutné, ako chodí a beží, ale aj to, čo robí, keď sa nudí.  

2. Pochopme jeho potreby 

Potreby dieťaťa sa líšia podľa jeho veku. „Keď kamarátkin syn prechádzal z jednej vývinovej úrovne do druhej (z 0 do 6 do 6 až 12), niekedy si žiadal viac zodpovednosti a inokedy robil z komára somára. Chcel byť ‚veľký‘ a ‚malý‘ zároveň,“ prezrádza Simone. Pozorovanie nám umožní nielen lepšie pochopiť jeho potreby, ale podporí aj našu pripravenosť. 

3. Rešpektujme ho  

Rešpekt je jedným z najdôležitejších prvkov a zároveň základnou súčasťou Montessori prístupu. Ako ho prejaviť? Napríklad dieťaťu umožníme hovoriť za seba alebo ho budeme počúvať a nezľahčovať jeho problémy. Namiesto používania vyhrážok, trestov či podplácania nájdeme spôsob, ako s ním rozvíjať spoluprácu. Jasne a láskavo mu určíme limity. Ak sa ho dotýkame, tak jemne a so súhlasom.  

4. Milujme ho  

Lásku môžeme prejavovať mnohými spôsobmi, no netreba zabúdať na to, že ľudia ju prijímajú rôznymi spôsobmi – nemusia ju prijímať len tak, ako ju dávame my. Pozorovanie nám umožní vnímať, aký spôsob prijímania lásky dieťa preferuje, a podľa toho môžeme nastaviť naše prejavy a očakávania.  

5. Prijmime ho  

Dieťa netvarujeme a nechávame ho byť samým sebou. To znamená, prestaneme ho posudzovať a porovnávať s inými deťmi. „Plne prijať svoje dieťa znamená nechať ho prežívať všetky jeho pocity – keď sa udrie, nezľahčujme jeho bolesť, keď sa teší, tešme sa s ním.“ 

Autorky knihy Montessori pre deti hovoria, že: „Montessori prístup k výchove detí možno opísať ako službu detskej duši. Cieľavedome pripravujeme seba a svoj domov a potom dieťa necháme, aby sa kreovalo samo. Vytvára si základy svojej osobnosti, zisťuje, ako funguje svet, a objavuje svoje schopnosti.“ 

Mohlo by vás zaujímať

Vzťahy

10. marca 2025

Žite v zdravom vzťahu: Naučte sa rozpoznávať red flagy

TIP NA KNIHU: Montessori pre deti (Simone Davies, Junnifa Uzodike)  

Vďaka princípom, ktoré vyvinula Dr. Maria Montessori, môžu rodičia u svojich 3- až 12-ročných detí povzbudiť vrodenú zvedavosť a nezávislosť prostredníctvom spojenia, spolupráce a radosti. V knihe nájdete aj cenné rady, ako vytvoriť hodnotný rodinný život s menším množstvom rozptýlení.

Kniha je dostupná na www.albatrosmedia.sk.  

Text: redakcia 
Foto: Shutterstock