Spoznajte neznáme miesta regiónu Hont alebo Poiplia. Vedeli by ste odpovedať na tieto otázky?
Hont nie je práve najznámejším regiónom, no odhalíme vám jeho krásy, ktoré vás určite prekvapia.
Na Slovensku sa nachádzajú desiatky až stovky hradov, zámkov, kaštieľov, či zrúcanín; pričom všetky z nich majú za sebou bohatú históriu. Otestujte sa a zistite, ako dobre ich poznáte!
Spoznáte slovenské hrady a zámky podľa jednej fotografie?
Otestujte sa hneď teraz!
Shutterstock
Prvá zmienka o Ľubovnianskom hrade pochádza z roku 1311. Spolu s trinástimi spišskými mestami sa dostal do poľského zálohu začiatkom 15. storočia. Legenda hovorí, že v roku 1768 bol na Ľubovnianskom hrade väznený šľachtic, cestovateľ a neskorší kráľ Madagaskaru, Móric Beňovský. Významným majiteľom hradu, ktorý sa aj zaslúžil o jeho čiastočnú rekonštrukciu a vznik múzea bol na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia gróf Zamoyski.
Kaštieľ bol pôvodne postavený ako poľovnícky zámoček rodiny Pálffyovcov - a to na konci 19. storočia. Neďaleko budmerického kaštieľa sa nachádzala dokonca aj bažantnica. Pri jeho stavbe sa pravdepodobne inšpirovali francúzskymi kaštieľmi a zámkami. V roku 1945 bol vykradnutý.
Shutterstock
Hrad sa nachádza približne 2 km od obce Blatnica a nesie rovnaký názov. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1300 a hral dôležitú rolu počas protihabsburských povstaní. Po povstaniach sa hrad dostal do rúk jeho pôvodným majiteľom, Révayovcom, ktorí ho obývali do konca 18. storočia. Odvtedy pustol. V roku 2008 sa do jeho obnovy pustilo združenie záchrany hradu Blatnica - Diadém.
Shutterstock
Zámok nad mestom Hlohovec patril viac ako 200 rokov rodu Erdödy, ktorí ho aj z pôvodného hradu prestavali na barokový kaštieľ. Prešiel viacerými vlastníkmi, nejaký čas chátral, až kým ho dobrovoľníci z OZ Zámok Hlohovec spolu s mestom Hlohovec nezrekonštruovali. Pre verejnosť je otvorený od roku 2019.
Shutterstock
Prvá zmienka o hrade Beckov pochádza z 12. storočia, v roku 1729 ho zachvátil požiar a odvtedy chátral a nedočkal sa zásadnej obnovy a rekonštrukcie. Hrad sa nachádza nad rovnomennou obcou neďaleko Nového Mesta nad Váhom a Trenčína.
Shutterstock
S Oravským hradom sa spájajú mená ako Matúš Čák Trenčiansky, Magister Donč, či Matej Korvín. Najznámejším vlastníkom bol však uhorský palatín, Juraj Thurzo. Hrad v roku 1800 vyhorel, veľkú zásluhu na jeho oprave mal na prelome 19. a 20. storočia Jozef Pálffy. Dnes je otvorený pre verejnosť a v obci Oravský Podzámok sídli Oravské múzeum.
lennystan / Shutterstock.com
Dlhé roky patril kaštieľ v Humennom rodu Drugethovcov, neskôr ho získali Andrássyovci, ktorí ho prestavali v štýle francúzskych barokových zámkov. Dnes v ňom nachádzajú expozície Vihorlatského múzea.
Shutterstock
Panstvo v Bytči vlastnila v období renesancie rodina Thurzovcov. Uhorský palatín Juraj Thurzo, dal v Bytči postaviť aj tzv. Sobášny palác, ktorý bol určený na dôležité rodinné udalosti - svadby a pod., keďže mal viacero detí - sedem dcér a jedného syna. Neskôr sa dostal do vlastníctva Esterházyovcov a Popperovcov, dnes patrí Sobášny palác v Bytči medzi výstavné priestory Považského múzea.
Shutterstock
Ešte predtým, ako tu stál hrad, tu bol cintorín a pravdepodobne aj kostol, ktorý obyvatelia mesta opevnili. Opevnenie tu pravdepodobne vzniklo ešte skôr, ako boli Kremnici udelené kráľovské mestské privilégiá (1328). V 14. storočí bol areál prestavaný na hrad, neskôr tu pribudol kostol sv. Kataríny. Od 17. storočia bol postupne hrad prispôsobovaný primárne sakrálnej funkcii. V roku 1970 bol vyhlásený na Národnú kultúrnu pamiatku.
Shutterstock
Prvá písomná zmienka o Bojnickom zámku pochádza z roku 1113. Medzi majiteľmi a správcami sa vystriedali okrem iných aj Matúš Čák Trenčiansky, Matej Korvín a Thurzovci. V roku 1643 ho dostal rod Pálffyovcov. Jeho posledný šľachtický majiteľ, Ján František Pálffy sa ho rozhodol prestavať do romantizujúcej podoby - takej, akú poznáme dnes. Inšpiroval sa pri tom francúzskymi zámkami.
Shutterstock
Na mieste kaštieľa vo Svätom Antone stál už v 15. storočí opevnený hrádok, namiesto neho tu pribudol v roku 1744 neskorobarokový kaštieľ. S objektom sa spájajú dva významé rody: Koháry a Coburg. Od 60. rokov 20. storočia slúži ako múzeum s umelecko-historickou a poľovníckou expozíciou a od roku 1985 je Národnou kultúrnou pamiatkou.
Shutterstock
Hrad oplýva mnohými legendami. V polovici 16. storočia ho do zálohy dostal rod Nádašdyovcov, do trvalého vlastníctva ho získal gróf František Nádašdy v roku 1602. Po jeho smrti ho zdedila jeho manželka Alžbeta Báthoryová, známa tiež ako Čachtická pani. Legendy hovoria, že Alžbeta v túžbe byť večne mladou zabíjala svoje mladé slúžky a dievčatá z okolia. Po súdnom procese bola v roku 1610 odsúdená na doživotný pobyt vo väzení na Čachtickom hrade, kde aj zomrela.
Shutterstock
Azda najznámejšími vlastníkmi zámku boli rody Erdödy a Pálffy. Práve Pállfyovci mu dali čiastočne romantizujúcu podobu, pričom do tej súčasnej podoby bol zámok zrekonštruovaný v rokoch 1949 - 1957. Dnes sa v ňom nachádza kultúrne centrum Slovenskej akadémie vied.



10 otázok, ako dobre poznáš pohorie Považský Inovec
Text: EF podľa www.hrady-zamky.sk
Foto: Shutterstock