Tritisíc kilometrov pod našimi nohami sa nachádza niečo, čo by sme mohli nazvať oceánom. Nie je však z vody, ale z roztaveného železa. Vonkajšie jadro Zeme je obrovská guľa tekutého kovu, ktoré má teplotu 4 000 až 5 000 °C.

Táto guľa nepretržite víri okolo tuhého vnútorného jadra. Tento pohyb je zdrojom magnetického poľa Zeme, ktoré je ako neviditeľný štít chrániaci Zem aj ľudstvo pred slnečným žiarením. Práve magnetické pole umožňuje fungovanie kompasov, navigačných systémov aj komunikačných satelitov.

Celé desaťročia vedci predpokladali, že tok roztaveného kovu v jadre je relatívne stabilný a pomaly sa pohybuje prevažne na západ. Nová štúdia ukazuje, že sa mýlili.

Čo sa stalo v roku 2010

Tím vedcov na čele s Frederikom Dahlom Madsenom z Edinburskej univerzity analyzoval geomagnetické dáta, ktoré boli zbierané medzi rokmi 1997 a 2025. Čerpali z meraní štyroch misií: európskych satelitov Swarm a CryoSat, nemeckej misie CHAMP a dánskej misie Ørsted. Výsledky odhalili niečo nečakané.

V roku 2010 sa rozľahlá oblasť tekutého železa pod rovníkovou oblasťou Tichého oceánu, ktorá sa doteraz pohybovala pomaly na západ, náhle obrátila a začala prúdiť výrazne na východ.

Táto zmena bola dramatická a rýchla – podľa geologických meradiel bola prakticky okamžitá.

„Veľkoplošný zvrat toku pod Tichým oceánom otvára nové otázky o správaní hlbokého vnútra Zeme,“ povedal Madsen. „Teraz chceme pochopiť, či tento zvrat predstavuje krátkodobé kolísanie, súčasť opakujúcej sa oscilácie alebo novú, stabilnú rovnováhu cirkulácie jadra.“

Prúd, ktorý zboril desaťročia predpokladov

V minulosti prevládal konsenzus: vonkajšie jadro sa pohybuje predvídateľne a má dominantné západné smerovanie. Tento model bol základom geofyzikálnych simulácií aj predpovedí magnetického poľa.

Nový pacifický zvrat ho však spochybňuje. „Táto štúdia ukazuje, že regionálne zmeny môžu nastať rýchlo, už v priebehu jediného desaťročia,“ povedala Elisabetta Iorfida z Európskej vesmírnej agentúry, ktorá skúma magnetické pole Zeme.

Madsenov model navyše naznačuje, že zvrat nebol izolovaná udalosť. Objavil sa zároveň so zmenami správania vnútorného jadra, ktoré zaznamenali seizmológovia aj geodeti. To naznačuje hlbšiu príčinnú súvislosť medzi vonkajším jadrom, vnútorným jadrom a plášťom Zeme.

Inými slovami, niečo, čo sa stalo v najhlbšej časti planéty, možno spustilo kaskádu zmien, ktoré sa prejavili aj v toku vonkajšieho jadra. Presný mechanizmus však zatiaľ zostáva neznámy.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

8. júla 2026

Pohľad na detstvo vesmíru: Našla sa spiaca čierna diera

Geomagnetické trhnutie ako stopa

Ďalšou stopou je takzvané geomagnetické trhnutie z roku 2017. Bola to náhla zmena v tempe vývoja magnetického poľa, ktorú zaznamenali stanice po celom svete.

Madsenov model ju spája s turbulenciami na hranici jadra a plášťa, ktoré zrejme vznikli v dôsledku pacifického zvratu.

Magnetické pole totiž nie je statické. Pomaly sa mení v súvislosti s tým, ako sa vyvíja tok v jadre. Tieto zmeny pritom ovplyvňujú všetko od navigačných systémov cez modely vesmírneho počasia až po prevádzku satelitov.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

21. mája 2026

Koľko kilometrov ste preleteli galaxiou? Tento vesmírny nástroj vám to spočíta

Čo bude ďalej

Najnovšie dáta Európskej vesmírnej agentúry naznačujú, že východný tok pod Tichým oceánom od roku 2020 opäť slabne. To otvára tri možnosti: bol to dočasný výkyv, ktorý sa vracia k pôvodnému stavu, ide o oscilujúci cyklus, ktorý bude pokračovať, alebo nastáva nová stabilná konfigurácia jadra.

Odpovedať na túto otázku nie je možné bez dlhodobého monitorovania. Práve preto je kľúčové pokračovanie misie troch družíc Swarm, ktoré boli vypustené v roku 2013.

Tieto zmeny sa dejú hlboko pod zemským povrchom a nepredstavujú priame ohrozenie pre ľudí ani klímu. Ale pre pochopenie toho, ako naša planéta funguje, sú zásadné. Magnetické pole existuje práve vďaka chaosu v jadre. A keď sa tento chaos mení, mení sa aj štít, ktorý chráni Zem a ľudí.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock