Jarné aktivity so sviežou chuťou citrónu
Jarné obdobie je ako stvorené na začiatok so športovými aktivitami v okolitej prírode. Vyrazte na prechádzku alebo vysokohorskú turistiku, rozhýbte tel
Žihľavová polievka, prívarok zo šťavela alebo cestoviny s medvedím cesnakom. Ani vám to nič nehovorí?
Nečudujeme sa – niektoré potraviny už dávno „vyšli z módy“ a dnes ich varí len zopár nadšencov. Ako to ale v kuchyni fungovalo v minulosti? Čo jedli naši prarodičia a prečo si nikdy nesadali na kuchynský stôl?
Strava našich predkov bola jednoduchá. Varili si podľa toho, čo im dala záhrada alebo čo kúpili na jarmoku. Na jeseň si robievali prívarky z fazule, hrachu alebo šošovice, a zásobili sa ovocím a zeleninou. Veľmi obľúbené bolo varenie slivkového lekváru. „Do lekváru dávali iba slivky, nič viac. Varili ho vonku vo veľkých kotloch – zapálili si malé ohníky a pri nich sedeli aj celú noc. A keďže lekvár bolo treba neustále miešať, urobili si veslá, ktoré držali dvaja ľudia, a pri tom sa spievalo a klebetilo,“ hovorí etnologička a historička Katarína Nádaská. Keď sa lekvár uvaril, bol tuhý „ako remeň“ a vydržal 10 až 15 rokov bez toho, aby sa pokazil.
Kedysi sa ľudia snažili využiť čo najviac vecí, ktoré našli v prírode. Napríklad aj žihľavu, šťavel či medvedí cesnak, ktoré si dnes už nevšímame a často ich považujeme za burinu. „Robili sa z nich fantastické polievky, prívarky či omáčky. Na Slovensku máme až 99 % jedlých rastlín a kvetov, takže využiť sa dá naozaj množstvo vecí. Napríklad zdobenie jedál jedlými kvetmi bolo úplne bežné a robili ho obyčajní ľudia aj šľachta,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.
Ľudia dokonca vedeli využiť aj to jedno percento jedovatých rastlín a húb. Muchotrávky zbierali rôzni liečitelia a bylinkári, ktorí z nich dokázali pripraviť účinné anestetiká. Z iných húb sa zas robili rôzne mastičky.
Medový cheesecake
Keď prišla zima, naši predkovia jedli veľa strukovín a dokázali ich skombinovať aj s kyslým mliekom. „Boli na to zvyknutí, nerobilo im to žiadnu šarapatu. Strukoviny boli vynikajúce v tom, že nahrádzali mäso a zasýtili. Napríklad taký cícer je jedna úžasná a stará plodina, ktorá sa na našom území objavila niekoľko sto rokov dozadu,“ hovorí Katarína Nádaská.
Veľmi úctivý vzťah k jedlu podčiarkuje to, že stôl v kuchyni bol v minulosti považovaný za takmer posvätný predmet. Patril naň chlieb, prípadne Biblia. Dlhé roky sa dokonca verilo, že kto si sadne zadkom na kuchynský stôl, dostane vredy.
To najlepšie z tradičnej slovenskej kuchyne prináša BILLA. Stovky kvalitných potravín od lokálnych dodávateľov ponúka pod privátnou značkou Chute Slovenska, ktorá už stihla získať ocenenie Best Buy Award za úplne najlepší pomer ceny a kvality. Značka okrem toho uspela so svojimi výrobkami aj ako novinka roka v ankete Voľba spotrebiteľa. Nájdete v nej výrobky zo syra, mäso, ale aj čerstvé ovocie, zeleninu, med, džemy, pečivo či nápoje.

„Produkty tejto značky vyrábajú lokálni producenti priamo na Slovensku a mnohé z nich obsahujú viac ako 75 % surovín domáceho pôvodu. Väčšinu z nich ponúkame v regáloch celoročne, ale máme aj sezónny a regionálny sortiment. Zároveň ponuku tejto značky neustále rozširujeme, aby sme zákazníčkam a zákazníkom priniesli ešte viac tradičných chutí. Najnovšími prírastkami v Chutiach Slovenska sú napríklad obľúbené arašidové či mliečne oblátky, ale aj praktické ovocné kapsičky,“ dodáva Marek Kravjar, hovorca BILLA Slovensko.

Text a foto: BILLA