Jeden deň s… Vratkom Rohoňom

Skupina Iné Kafe. Foto: Kuulfabrik, Archív VR

Vratka Rohoňa môžete poznať z pop punkovej skupiny Iné Kafe. Vratko pôsobil v kapele od jej vzniku až po jej rozpad v roku 2006, keď sa rozhodol pre letectvo. Z Vratkovej iniciatívy pochádza väčšina pesničiek Iné Kafe. Približne pred tromi rokmi skupina ohlásila comeback.

Vratko: Môj denný harmonogram mám rozdelený podľa toho, či v ten deň lietam, alebo nie.  Pri lietaní v robote, je môj deň podstatne jednoduchší. Vstanem, raňajky, odvoz z hotela, briefing s posádkou, nachystanie lietadla, lietanie. Po letoch odvoz na hotel, večera, spánok. Tam sa to časovo nerieši, kedy čo o koľkej. Tam skrátka funguje čas kedykoľvek o ktorejkoľvek a kamkoľvek. Inak môj bežný deň vyzerá asi takto:

Budíček 8:00 – 8.30  

Štandardne vstávam medzi 8:00 až 8:30. Je jedno, kedy idem spať. Či o 23:00, alebo 4:00. Keď idem spať pod parou, tiež je to 8:30. Dlhšie, povedzme do 10:00, si dokážem pospať raz, dvakrát do roka. Som z toho nešťastný, ale nič s tým neurobím.

Raňajky 8:30 – 9:00

Keď vstanem, najem sa. Mám zásadu ráno sa najesť, lebo potom celý deň nefungujem. Držím delenú stravu, tak jem praženicu bez chleba, alebo pečiva, väčšinou z piatich vajec. Skoro každé ráno to isté. Je to nezdravé, viem to. Ale spĺňa to parametre delenej stravy, tak som spokojný. Na iné ráno nemám chuť. Po raňajkách si dám kávu a idem fungovať.

Práca 9:00 – 12:30

Rozdelím si veci tak, aby som zvládol maximum z nich počas dňa. Väčšinou sa riešia veci okolo kapely. Krátky briefing s manažérom kapely a začíname. Ide sa napríklad po merchandise do tlačiarne alebo na poštu s balíkmi pre fanúšikov, ktorí si ho objednali. Buď tam idem ja, alebo niekto iný z kapely. Potom väčšinou riešim webmastera, lebo stále máme niečo nové či v shope, alebo v organizačných, alebo iných veciach. Doobeda rieši veľakrát aj servis kapelových áut a papiere okolo nich. Máme dve dodávky a vozík. Jeden by sa čudoval, koľko toho je. Potom ešte nejaká administratíva a už je obed.

Obed 12:30 – 13:00

Obedovať chodím väčšinou k číňanom, najradšej k Figaru. Majú tam výbornú polievku, ktorú volám Sopel, lebo má takú konzistenciu a kuracie kari, ku ktorému mi dajú veľa zeleniny. Občas tam ideme aj s naším webmasterom Fanym a svorne tvrdíme, že nám to tam tak chutí, pretože to určite kura nie je. Tak si len voláme, či nejdeme zas na mačku.

Káva 13: 00 – 13:30

Po obede idem na kávu, ale iba na kvalitnú. Inú do úst nedám. Mám svoje kaviarne. Pri lietaní som sa naučil v Taliansku a Albánsku na naozaj dobrú kávu. Naozaj zlú kávu majú napríklad v celej Škandinávii, ale aj u nás občas. Preto mám doma stroj, ktorý stál majland. Minimálne toľko, čo hrdzavá 105-ťka škodovka. Keď si predstavím, že som za to mohol mať auto… (smiech)

Opäť práca – meetingy 13:30 – 18:00

Poobede začínam ďalšiu smenu. Stretnutia s ľuďmi, s manažérom, s vydavateľom, s grafikmi. V poslednej dobe napríklad aj s AXE, kde riešime let do vesmíru pre 22 ľudí z celého sveta. Dolaďujeme detaily súťaže a promo. Taktiež sa teraz dosť intenzívne stretávam a komunikujem s ľuďmi, s ktorými sa postavím slovenským rádiám. Chceme, aby hrali viac slovenskej muziky. Desať rokov ju intenzívne ignorujú. Oni majú zahraničných majiteľov, ale doma sme tu my, tak to musia pochopiť. Keď je v meste všetko hotové a mám čas, skočím k mame alebo sa ide pre auto do servisu, v ktorom je od rána.

Večera a opäť práca 18:00 – 00:20

Doma krátky rest, večera, tretia káva a ide sa na web. Čo nové na FCB, debriefing s manažérom. Ak máme deň, kedy sa dohodneme ako kapela na skúške, ide sa skúšať. Polku skúšky prekecáme s chalanmi a polku hráme. Je 22:30, prichádzam domov. Ešte nejaké veci na webe a keď stihnem TA3 o 23:30 posledné správy, som rád. Napíšem si, čo treba urobiť nasledujúci deň, dám Kubovi, to je môj pes, tabletku a idem sa dať dokopy pred spánkom. Tesne po polnoci líham. Uvedomujem si, že to nie je ideálny život, rád by som sa viac venoval rodine a mal viac času na písanie skladieb a na chalupu. Tiež by som si rád niekedy zalietal, ale všetko sa naraz nedá, tak fungujem takto. Uvidíme dokedy.

Vratko Rohoň. Foto: Archív VR
Vratko Rohoň. Foto: Archív VR

Text: Lucia Titková, Wikipedia
Foto: Kuulfabrik, archív Vratka Rohoňa

1/1
Zavrieť reklamu