Vyzerá ako šiška, ktorej narástli nohy a chvost. Pangolíny alebo po slovensky šupinavce sú malé cicavce, ktorých telá pokrývajú vrstvy šupín z keratínu. Tie im slúžia ako pancier, ale práve šupiny sú aj príčinou ich nešťastia.

V tradičnej čínskej medicíne sa totiž považujú za silné afrodiziakum a liek na rôzne choroby, čo robí zo šupinavcov najžiadanejší tovar ilegálneho obchodu so zvieratami na svete. Všetky štyri ázijské druhy sú ohrozené vyhynutím, dva z nich kriticky.

A práve teraz sa zistilo, že jeden z nich doteraz nebol ani poriadne popísaný.

Záhada v rodostrome

Tím vedcov na čele s Andersonom Feijóom z Field Museum v Chicagu sa viac ako desaťročie venoval zostavovaniu rodokmeňa šupinavcov.

Pomocou fyzických znakov aj genetickej analýzy sa snažili objasniť, koľko druhov šupinavcov vlastne existuje a ako sú navzájom príbuzné.

V roku 2025 publikovala iná skupina vedcov štúdiu, podľa ktorej nie je šupinavec čínsky (Manis pentadactyla) jeden druh, ale dva. Jeden žije prevažne v Číne, druhý v podhoriach Himalájí – v Nepále, Indii, Bhutáne a Mjanmarsku. Himalájsky druh pomenovali Manis indoburmanica, čiže indo-barmský šupinavec.

Keď Feijóov tím zaznamenal túto štúdiu, narazil na problém. Pri pomenúvaní nových druhov platí pravidlo priority. To znamená, že ak mal druh vedecký názov už v minulosti, má prednosť pred novším. A v literatúre z roku 1836 už bol opísaný druh Manis aurita – šupinavec z Nepálu. Toho neskôr degradovali na poddruh čínskeho šupinavca a v podstate sa naň zabudlo. Otázka teda znela jasne: je aurita ten istý druh ako novoopísaná indoburmanica?

Dôkaz z londýnskeho archívu

Odpoveď sa skrývala v Prírodovedeckom múzeu v Londýne. Vedci zo Chicaga požiadali jeho pracovníkov o takmer nemožnú vec. Chceli extrahovať DNA priamo z exempláru druhu aurita, teda z fyzickej vzorky, na základe ktorej bol druh v roku 1836 prvýkrát opísaný. Exemplár mal v čase analýzy takmer 190 rokov.

Nakoniec sa im to podarilo a DNA z historickej vzorky sa porovnala s genetickým materiálom moderných jedincov z Himalájí. Zhoda bola jednoznačná.

Himalájsky šupinavec, ktorý bol v roku 2025 pomenovaný ako M. indoburmanica, je v skutočnosti ten istý druh, ktorý opísal britský prírodovedec Brian Houghton Hodgson v roku 1836. Správny vedecký názov je teda Manis aurita.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

27. februára 2025

Špinavý vzduch: Boj s (ne)viditeľným nepriateľom

Prečo na tom záleží

Rozlíšenie druhov nie je len akademická záležitosť. Pre ochranu ohrozených zvierat a obzvlášť pre boj proti pytliactvu má presná identifikácia druhov priamy dosah.

„Na trhoch v podstate nachádzate iba šupiny zo šupinavcov, nie celé zvieratá, čo sťažuje zisťovanie, ktoré druhy sa lovia a odkiaľ pochádzajú,“ vysvetlil Feijó.

Nové DNA analýzy dokážu presne určiť, aký druh zvieraťa sa pašuje a predáva na ilegálnych trhoch. Ochranári potom môžu spätne vystopovať, v ktorých oblastiach dochádza k lovu, a zamerať tam ochrannú a kontrolnú činnosť.

Himalájsky šupinavec M. aurita a čínsky šupinavec M. pentadactyla sa pritom navzájom fyzicky líšia: himalájsky má väčšie telo, dlhší chvost a nápadne menšie uši. Práve uši sú skryté aj v jeho mene – aurita znamená v latinčine ušatý.

Oba druhy obývajú odlišné, geograficky neprekrývajúce sa oblasti, čo je pre účely ochrany a identifikácie šupín zásadná výhoda.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

25. mája 2026

Objavili nový druh medúzy. A je mimoriadne jedovatý

Múzeá ako záchranná sieť

Prípad himalájskeho šupinavca poukazuje na to, akú dôležitú úlohu majú prírodovedecké múzeá a ich zbierky.

Bez stáročného exempláru, ktorý sa uchoval v londýnskom archíve, by sa otázka správneho pomenovania druhu nedala vyriešiť.

Mnohé múzeá uchovávajú exempláre šupinavcov, ktoré majú aj viac ako sto rokov, a tie môžu v budúcnosti slúžiť ako referencie pre genetické analýzy a ochranu týchto zvierat.

„Potvrdenie Manis aurita ako platného druhu dokazuje dôležitosť dlhodobého výskumu, medzinárodnej spolupráce a múzejných zbierok,“ uviedol spoluautor štúdie Narayan Koju z Pokharskej univerzity v Nepále.

Šupinavce prežili desiatky miliónov rokov evolúcie. Dnes však ich najväčšou hrozbou nie je žiadny prírodný predátor, ale dopyt po ich šupinách na čiernom trhu. Ak budeme presne vedieť, ktorý druh sa kde loví, bude to prvý krok k zastaveniu tohto obchodu.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock