Kto sa niekedy prechádzal po pobreží škótskych jazier, mohol si všimnúť zvláštne okrúhle útvary tesne pod hladinou vody. Vyzerajú takmer prírodne, ale zároveň sú príliš pravidelné na to, aby mohli byť dielom náhody.

Škóti ich poznajú stovky rokov, archeológovia sa nimi zaoberajú vyše storočia. Nazývajú sa crannogy a sú to umelé ostrovy z kameňa a dreva. Doteraz sa verilo, že ich postavili ľudia z doby železnej, teda niekedy medzi rokmi 800 pred n. l. a 400 n. l.

Tento predpoklad zničil potápač Chris Murray, ktorý roku 2012 objavil v jazere Loch Bhorgastail na ostrove Lewis črepiny keramiky.

Odborníci z Národného múzea v Edinburghu ich datovali do neolitu, teda do obdobia medzi rokmi 4 000 a 2 500 pred n. l. Išlo tým pádom o omnoho starší nález, ako vedci predtým odhadovali.

„Sú to zvláštne malé okrúhle ostrovy v rôznych vodných prostrediach Škótska a Írska, zvyčajne v jazerách. Pozriete sa na jeden a poviete si, že nevyzerá celkom prirodzene. Je príliš pravidelný, príliš súdržný a na povrchu má množstvo malých kameňov,“ opisuje Stephanie Blankshein, morská archeologička zo Southamptonskej univerzity. „Jasne vidíte, že je to niečo iné.“

Záhada z 80. rokov

Murrayho objav vlastne nemal byť až taký prekvapujúci. Už v 80. rokoch 20. storočia narazil jeden archeológ na neolitický materiál na mieste, ktoré považoval za sídlo zo železnej doby.

Vedecká komunita to vtedy odložila bokom ako miestnu kuriozitu. Presvedčenie, že crannogy vznikli pred zhruba 2 000 rokmi, pretrvalo desaťročia.

Blankshein a jej kolegovia sa po Murrayho náleze dali do práce. Odobratý organický materiál a keramiku zo šiestich lokalít datovali a potvrdili, že ide o neolitické pamiatky.

Vo Vonkajších Hebridách celkovo identifikovali jedenásť neolitických crannogov, pričom ďalšie pravdepodobne čakajú na objav.

Kto prišiel po mori

Ľudia neolitu neboli len také hocijaké obyvateľstvo. Tento termín označuje nielen časové obdobie, ale aj životný štýl. Išlo totiž o prvých roľníkov a pastierov, ktorí sa geneticky odlišovali od mezolitických lovcov a zberačov, ktorí pred nimi obývali Britské ostrovy.

Analýzy starovekej DNA odhalili, že títo ľudia pochádzali pôvodne z Blízkeho východu a postupne sa šírili Európou.

Časť z nich smerovala pozdĺž atlantického pobrežia cez Pyrenejský polostrov až do Británie a Írska. Práve s týmto regiónom, nie s Francúzskom, majú neolitickí obyvatelia Škótska najsilnejšie genetické prepojenia. Boli to zrejme zdatní moreplavci a crannogy mohli byť tradícia, s ktorou priplávali.

Najstarší crannog vo Vonkajších Hebridách pochádza z roku 3 800 pred n. l. Najstaršia neolitická lokalita v Británii je však na juhu Anglicka a datuje sa zhruba do roku 4 100 pred n. l. „Je teda celkom možné, že na severozápad Škótska prišli veľmi skoro a takmer vzápätí začali stavať tieto ostrovy,“ hovorí Blankshein.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

22. septembra 2020

Ako si užiť predĺžený víkend v Salzburgu a okolí

Platforma veľká ako rodinný dom

Zo všetkých crannogov je dnes najlepšie preskúmaný práve ten na Loch Bhorgastail. Prvé skutočné vykopávky tu prebehli v roku 2021.

Vedci očakávali kamenný ostrov spevnený trámami, ale namiesto toho narazili na jednotnú drevenú plošinu. Tá siahala šesť a viac metrov pod hladinu. Keď sa vrátili v roku 2023, ukázalo sa, že táto platforma sa rozprestiera pod celým crannogom.

Drevo pochádza z rokov 3 500 až 3 300 pred n. l. a kruhová platforma má priemer okolo 23 metrov. Je to zhruba ako podlahová plocha väčšieho rodinného domu.

V čase výstavby bola hladina jazera nižšie, takže ostrov mohol byť v lete suchý a pod vodou bol len v zimných mesiacoch.

Na čo však slúžil? Črepiny keramiky so zvyškami jedla naznačujú spoločné hodovanie a rituálne stretnutia. Jedna z hypotéz hovorí o obradoch dospievania. Iná navrhuje, že ostrov na vode slúžil ako neutrálne miesto stretávania kmeňov.

„Pracovať na takom starom mieste je naozaj zvláštny pocit,“ priznáva Blankshein. „Pod vodou sú chvíle, keď sa vzdialenosť medzi minulosťou a prítomnosťou náhle skracuje takmer na nič. Napríklad keď dvíhate z dna jazera črepinu, ktorú naposledy držal v rukách neolitický človek pred viac ako päťtisíc rokmi.“

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock