MIMO GENETIKY

Čo je na fungovaní týchto mechanizmov naozaj vzrušujúce, je to, že môžu byť ovplyvnené okolím,
v ktorom sa organizmus nachádza, ako napríklad koľko jedla má človek denne k dispozícii. Rozsah tohto pôsobenia je u ľudí zatiaľ ešte neznámy, ale jasné znaky sa už prejavili na rastlinách a zvieratách.

„Epigenetika vnáša do všetkého ešte ďalšiu vrstvu,“ hovorí Dr. Erika Watsonová, ktorá na Univerzite
v Cambridgi prednáša reprodukčnú biológiu. „Existuje množstvo ľudských chorôb, ktoré sme zatiaľ nedokázali vysvetliť genetickými mutáciami. Musíme toho ešte veľa preskúmať – ktoré epigenetické zmeny spôsobujú ktoré choroby a ako to môžeme zmeniť.“

Ak skutočne porozumieme tomu, ako epigenetika prispieva k fungovaniu ľudského tela, môžeme vyvinúť
nové lieky a formy liečby aj tých najkomplikovanejších chorôb.

DARČEK OD STAREJ MAMY

Stále nie je jasné, či je obezita potomkov holandského hladomoru výlučným výsledkom epigenetiky. vedcom uhádnuť vek človeka s presnosťou 5 rokov. Ponúka však zatiaľ najpresvedčivejšie pozorovanie, že aj prostredie, ktoré nás obklopuje, môže vplývať na zdravie našich potomkov.

Epigenetika tiež predstavuje rýchlejší spôsob adaptácie ako genetická evolúcia. K zmenám v genetickom kóde dochádza len zriedkavo. Keď sa zmení prostredie okolo nás, existujú len veľmi malé šance na náhodnú spontánnu mutáciu nášho genetického kódu, ktorá by nám pomohla prispôsobiť sa novým podmienkam.

Namiesto spoliehania sa na zriedkavé mutácie dovoľuje epigenetika bunkám reagovať rýchlejšie. „Je pravdepodobnejšie, že sa zmenia naše epigenetické črty – napríklad zlúčenina, ktorá sa naviaže na DNA –, čo nám umožní lepšie sa prispôsobiť okolnostiam,“ hovorí Watsonová. Sú teda väčšie šance, že sa zmenia zlúčeniny, ktoré môžu gény vypnúť a zapnúť, než že sa zmení samotný kód našich génov.

Vnuci a vnučky Holanďanov, ktorí zažili nemecké obliehanie, sú teda obéznejší a je pravdepodobné, že tuk navyše, s ktorým sa narodili, môže byť adaptáciou na nedostatok jedla, ktorý zažili ich rodičia narodení v 40. rokoch 20. storočia. „Ak sú ženy v časoch hladomoru tehotné, ich telá akoby varujú nenarodené deti, že zdrojov potravy je málo, a programujú ich tak, aby sa prispôsobili podmienkam,“ hovorí Watsonová. Vieme síce, že toto programovanie sa odovzdáva aj ďalšej generácii, ale zatiaľ nevieme, koľkým ďalším generáciám sa odovzdáva.

PRÍČINA A LIEČBA

Už teda vieme, že gény nemusia určovať rysy, ktoré zdedíme, ale zároveň vyvstáva množstvo veľkých epigenetických otázok, na ktoré vedci zatiaľ nemajú odpovede. „Nevieme, ako sa tieto epigenetické značky dedia z generácie na generáciu,“ hovorí Watsonová. „Je málo štúdií, ktoré vôbec naznačujú, že sa to naozaj deje. Vieme, že tento proces existuje, ale nevieme, ako funguje.“

Epigenetické obmeny teda môžu zmeniť budúce generácie. Dokonca aj náš momentálny zdravotný stav môžu ovplyvniť epigenetické znaky, ktoré sa počas nášho života pridávajú ku genómu. Stále nevieme, ktoré choroby sú spôsobené epigenetickými zmenami, ale vedci sa už sústreďujú na choroby súvisiace so starnutím, ako sú cukrovka, srdcovocievne ochorenia a demencia.

Rakovina bola prvou chorobou, ktorú lekári najviac spájali s epigenetickými modifikáciami. Lieky, ktoré ovplyvňujú epigenetické. Epigenetický fakt zmeny a procesy, sa používali pri liečbe leukémie viac ako päť rokov – metylovým skupinám bránili v tom, aby sa pripájali k DNA.

„Je jasné, že človek rakovinu nedostane bez nejakej epigenetickej zmeny v rakovinových bunkách,“ vysvetľuje Dr. Jean-Pierre Issa a profesor medicíny na Temple University vo Philadelphii. Pri niektorých typoch rakoviny stačí vymazať epigenetickú informáciu, aby sa bunky vrátili k svojmu normálnemu správaniu, aj keď vo svojej DNA majú stále genetickú mutáciu. Toto naznačuje, že epigenetické zmeny sú súčasťou toho, čo robí rakovinu takou nebezpečnou.

Už dnes sú v obehu alebo v štádiu klinických testov lieky, ktoré ovplyvňujú iné aspekty epigenetiky. „Je to veľmi zaujímavá oblasť výskumu rakoviny,“ hovorí Issa. „Avšak myslím, že skutočná otázka tu znie, či epigenetické lieky nájdu uplatnenie aj inde ako pri liečbe rakoviny. “

Medzitým sa môžeme sústrediť na vplyvy, ktoré dávajú epigenetiku do pohybu, a na zmeny, ktoré môžu ovplyvniť naše zdravie, a to aj počas nášho života. „To, čo jeme, a chemikálie, ktorým sme vystavení, môžu ovplyvniť epigenetické vzorce v našich bunkách. Tie môžu neskôr spôsobiť rakovinu, srdcovocievne choroby alebo ktoviečo,“ hovorí Watsonová. „Zdravie plodu v maternici alebo dieťaťa môže byť ovplyvnené okolím, ktorému je vystavené.“

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock