Keď sa hovorí o budúcnosti ľudstva v kozme, spomína sa najmä kolonizácia Marsu, trvalé osídlenie Mesiaca a viacročné misie v hlbokom vesmíre. Zákonite preto vyvstáva otázka, ktorú verejné diskusie obchádzajú: dokážu sa ľudia vo vesmíre rozmnožovať?

Varsha Jain z Edinburghskej univerzity je jedna z mála odborníčok, ktorá sa systematicky venuje tejto problematike. Práve ona má stručnú odpoveď: zatiaľ o rozmnožovaní ľudí vo vesmíre veľa nevieme a táto situácia je znepokojivá.

Nulová gravitácia, nulové dáta

Prvý problém je metodický. Žiadna žena nebola nikdy vo vesmíre tehotná. Neexistujú teda žiadne priame dáta o tom, čo sa deje s tehotenstvom v podmienkach mikrogravitácie. Nevieme tým pádom ani to, ako vesmír ovplyvňuje vývin plodu.

Vedci sú odkázaní na nepriame zdroje: pokusy na hlodavcoch, experimenty na Zemi simulujúce beztiažový stav a podobné prostredia, ako sú parabolicé lety či dlhodobý pokoj na lôžku.

Pokusy s tehotnými potkanmi na palube biosatelitov priniesli zmiešané výsledky. Niektoré štúdie zaznamenali variabilitu v dĺžke gravidity, hmotnosti novorodencov aj veľkosti vrhov.

Znepokojivejšie je však to, čo odhalili laboratórne experimenty so simulovanou mikrogravitáciou. Rýchlosť dozrievania vajíčok sa znížila z bežných 73 % na menej ako 9 %. Vývoj blastocysty, teda zárodočného štádia pred zahniezdením v maternici, bol výrazne narušený a kvalita samotnej blastocysty bola znížená.

Bez gravitácie sa nedá hniezdiť

Mikrogravitácia zasahuje do reprodukcie na viacerých úrovniach naraz. Štúdia z roku 2024 ukázala, že vystavenie simul­ovanému beztiažovému prostrediu znižuje tzv. decidualizáciu endometria. Je to proces, pri ktorom sa sliznica maternice pripravuje na zahniezdenie oplodneného vajíčka. Bez tohto procesu sa zárodok nemá kde uchovať.

Výskum publikovaný v roku 2025 navyše dokumentuje, že mikrogravitácia narúša trofoblastovú inváziu. Ide o proces, ktorým sa placenta zakotvuje do steny maternice a buduje cievne zásobenie plodu.

Narušenie tohto mechanizmu vedie k obmedzenému rastu plodu, predčasnému pôrodu alebo nedostatočnému okysličeniu tkanív.

Nebezpečenstvo bez tienidla

Druhou veľkou hrozbou je vesmírne žiarenie. Na Zemi nás pred ním chráni magnetické pole a atmosféra.

Na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice je vystavenie žiareniu zhruba stonásobne vyššie než na zemskom povrchu. Pri misiách mimo nízkej obežnej dráhy, ktoré by smerovali k Mesiacu alebo Marsu, je žiarenie ešte vyššie.

Žiarenie poškodzuje DNA. U dospelých astronautov je toto riziko dobre zdokumentované a prijíma sa ako súčasť povolania.

U vyvíjajúceho sa zárodku je však situácia zásadne odlišná: bunky sa delia rýchlo, genóm je nestabilný a opravné mechanizmy ešte nie sú plne funkčné.

Výskum z roku 2024 zistil, že poškodenie DNA u zárodkov počas vesmírneho letu bolo porovnateľné s nízkodávkovým ožiarením na Zemi. Za primárnu príčinu označil práve žiarenie, nie gravitačné zmeny.

Systematický prehľad štúdií uverejnený v časopise Nature npj Microgravity v roku 2024 uzatvára, že kombinácia mikrogravitácie a kozmického žiarenia môže narušiť oxidačno-antioxidačnú rovnováhu v tehotnom organizme. To zvyšuje riziko potratu, predčasného pôrodu alebo obmedzeného rastu plodu.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

14. júna 2026

Vedci vytvorili miniatúrny vesmír z 24 000 atómov. Plynul v ňom aj čas

Pôrod bez gravitácie

Ak je tehotenstvo vo vesmíre problematické, samotný pôrod predstavuje ešte zložitejšiu výzvu. Gravitácia zohráva pri pôrode aktívnu úlohu: pomáha plodu zaujať správnu polohu, napomáha zostupu hlavičky pôrodným kanálom a uľahčuje odchod placenty. V beztiažovom stave tieto mechanizmy odpadajú.

Prirodzený vaginálny pôrod by bol za týchto podmienok výrazne komplikovanejší. Cisársky rez vo vesmíre sa z hľadiska chirurgie takmer nedá predstaviť. Krvácanie v mikrogravitácii sa totiž nespráva tak, ako na Zemi. Kvapky krvi sa vo vzduchu rozptyľujú namiesto toho, aby stekali dole.

Sterilné prostredie, nevyhnutné pre akýkoľvek chirurgický zákrok, je na palube kozmickej lode oveľa ťažšie udržateľné.

Navyše, novorodenecká starostlivosť, ktorej súčasťou sú inkubátory, kyslíkové prístroje či monitorovacie zariadenia, v súčasných podmienkach vesmírneho letu jednoducho neexistuje.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

20. apríla 2026

Do Zeme niečo narazilo: „Nemožná“ častica možno odhalila výbuch pračiernej diery

Čo ďalej?

Varsha Jain a ďalší výskumníci zdôrazňujú, že tieto otázky nie sú len hypotetické. Ak ľudstvo myslí vesmírnu kolonizáciu vážne, musí ich riešiť skôr, než prvý človek vyrazí na viacročnú misiu.

Prioritami sú experimenty s tehotnými zvieratami v skutočných podmienkach kozmického letu, vývoj metód monitorovania tehotenstva na palube a hľadanie protipatogénnych a ochranných opatrení.

Zatiaľ každý rozhovor o kolonizácii Marsu predpokladá, že ľudstvo sa tam bude rozmnožovať. Vedci to však zatiaľ nepotvrdili.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock