Nekropola San Giuliano leží asi 70 kilometrov severozápadne od Ríma, vo vnútrozemskom hornatom regióne stredného Talianska. Keď tam archeológovia otvorili v roku 2025 komoru č. 1, ocitli sa pred niečím, čo sa v tomto regióne ešte nenašlo. Bol to etruský hrob, ktorý zostal neporušený od svojho uzatvorenia pred 2 600 rokmi.

Vo vnútri ležali štyri kostry na kamenných lôžkach vytesaných do skaly. Obklopovala ich vyše stovka predmetov – keramické vázy, železné zbrane, bronzové ozdoby aj jemné strieborné špirály do vlasov. Nebol tam žiadny rušivý zásah, čo znamená, že zlodeji museli hrobku prehliadnuť.

O rok neskôr našli tí istí vedci druhý takýto hrob – len niekoľko metrov od prvého.

600 hrobov, všetky vylúpené

Aby sme pochopili výnimočnosť tohto nálezu, treba ho zasadiť do kontextu. Vedci z projektu, ktorý vedie profesor histórie a archeológie Dave Zori z Baylorovej univerzity v Texase, dokumentuje toto etruské pohrebisko už od roku 2016.

Za toto obdobie zaznamenal viac ako 600 hrobov. Až do júna 2025 sa všetky našli bez výnimky vylúpené. Niektoré boli vyrabované už počas rímskej okupácie začiatkom 3. storočia pred n. l.

Etruskovia totiž vkladali do pohrebísk obrovské poklady a pre lúpežníkov to boli cenné miesta. Zlaté šperky, bronzové nádoby, importovaná grécka keramika – to všetko priťahovalo zlodejov naprieč tisícročiami.

Výsledkom je, že väčšina informácií o každodennom živote Etruskov, o ich spoločenskom usporiadaní a pohrebných rituáloch máme z predmetov, ktoré sa náhodou zachránili, nie z neporušených scén.

Oštep a grécka fľaša

Druhý hrob leží v časti nekropoly, ktorá sa nazýva Caiolo. Kamenná doska uzatvárajúca vchod sa pri objavení nachádzala na svojom pôvodnom mieste – neboli tam žiadne trhliny ani stopy po násilnom vniknutí.

Vo vnútri sa nachádzali pozostatky najmenej dvoch jedincov. Pri jednom z nich ležal hrot oštepu, čo naznačuje, že pochovaný bol mužského pohlavia.

Súčasťou pohrebnej výbavy boli etruské kalichy a grécka fľaša na vonné oleje. To bol luxusný importovaný predmet. Svedčí o tom, že miestna elita sa zapájala do stredomorských obchodných sietí.

Hrobová komora je vytesaná do skaly v charakteristickom etruskom štýle – vyzerá ako malý dom so sedlovou strechou, aký bol v tejto kultúre bežný.

Archeológovia sa domnievajú, že oba hroby pochádzajú z obdobia takzvanej orientalizujúcej epochy, teda zo 7. a 6. storočia pred n. l. Vtedy etruská spoločnosť prechádzala intenzívnou kultúrnou transformáciou pod vplyvom obchodu s Gréckom a Blízkym východom.

Mohlo by vás zaujímať

História

19. mája 2026

V stredovekých latrínach sa našiel zápisník starý 800 rokov. Čo prezradil?

Čo sa ešte môže nájsť

Prečo sa však práve tu zachovalo niečo, čo inde zmizlo? Archeológ Zori pripisuje výsledok konkrétnemu prístupu vedcov. Kombinovali totiž systematické monitorovanie lokality a aktívne zapájali aj miestne obyvateľstvo z obce Barbarana Romano.

„Výskyt dvoch neporušených hrobov v rovnakom sektore nekropoly v priebehu jediného roka je silný dôkaz toho, že monitorovacia stratégia a inštitucionálna spolupráca zabrali,“ uviedol Zori.

Prítomnosť dvoch neporušených hrobov vedľa seba naznačuje, že v tejto časti nekropoly môžu byť aj ďalšie. Vykopávky v oblasti Caiolo budú pokračovať počas celej letnej sezóny 2026.

Genetické analýzy talianskych a nemeckých vedcov medzitým ukázali, že Etruskovia boli pôvodným obyvateľstvom Apeninského polostrova, a nie migrantmi z Malej Ázie, ako sa dlho predpokladalo.

„Táto úplne zapečatená pohrebná komora predstavuje vzácny nález pre etruskú archeológiu,“ povedal Zori. „Zachovaný komorový hrob tohto veku sa doteraz nikdy nevykopal.“

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock