Spomalený dinosaurus kráčal rýchlosťou korytnačky. Neprekonal rýchlosť 1 km/h
Vedci objavili stopy mäsožravého dinosaura, ktorý sa pohyboval rýchlosťou len 1 km/h. Odhaľujú niečo, čo vedci dlho nevideli: dinosaury v pokoji.
Vaša mačka vás miluje viac, než si myslíte
Mačky majú povesť nezávislých, ľahostajných tvorov, ktorí si vyberajú, kedy a koho obdarujú pozornosťou. Zdá sa však, že to tak nie je ani zďaleka.
Keď sa povie mačka, väčšina ľudí si predstaví nezávislého tvora, ktorý preferuje vlastnú spoločnosť a ľudskú prítomnosť toleruje len vtedy, keď sa mu to hodí. Tento stereotyp je hlboko zakorenený, ale etológovia, ktorí skúmajú správanie zvierat a človeka, takýto obraz systematicky vyvracajú.
Veda dokazuje, že mačky sa k ľuďom viažu podobne ako psy alebo malé deti. A spôsob, akým ich chováme, má priamy vplyv na to, aké vzťahy si s nami vytvárajú.
Teória citovej väzby a mačky
Monique Udell z Oregonskej univerzity a jej kolegyňa Kristyn Vitale sa rozhodli preskúmať vzťah mačiek a ľudí cez optiku teórie citovej väzby. Túto teóriu sformuloval v 70. rokoch psychiater John Bowlby. Pôvodne opisovala typy vzťahov, aké si malé deti vytvárajú so svojimi rodičmi a opatrovateľmi.
Deti, ktorých rodičia a opatrovatelia boli konzistentní, reaktívni a láskaví, si vytvárajú tzv. bezpečnú väzbu. Keď deti čelia stresu, hľadajú u opatrovateľa istotu.
Deti, ktorých opatrovatelia boli odmeraní alebo nepredvídateľní, si vytvárajú neistú väzbu – ich správanie charakterizuje strach a neistota. Rovnaký vzorec vedci zaznamenali u psov. A podľa Monique Udell a Kristyn Vitale to platí aj pre mačky.
Mohlo by vás zaujímať
Je Slovensko na reformu národných parkov pripravené?
Experiment s mačiatkami
Vedkyne zapojili do štúdie 79 ľudí a ich mačiatok. Každý pár strávil spolu dve minúty v neznámej miestnosti, potom opatrovateľ na dve minúty odišiel. Pri návrate výskumníci pozorovali reakciu mačiatka.
Výsledky boli prekvapivé. Väčšina mačiatok reagovala podobne ako psy alebo malé deti: keď zostali samy, prejavovali stres. Keď sa ich opatrovateľ vrátil, vyhľadali ho, nechali sa pohladiť a potom sa začali slobodne pohybovať po miestnosti. Toto správanie vedci označili za bezpečnú väzbu.
Asi tretina mačiatok však reagovala inak – buď sa ľuďom vyhýbala, alebo sa k nim túlila a odmietala sa od nich vzdialiť. Tieto mačiatka vykazovali neistú väzbu – buď vo svojom opatrovateľovi žiadnu oporu nenašli, alebo sa jej nedokázali vzdať.
Mohlo by vás zaujímať
Koľko druhov morských živočíchov ešte ukrývajú hĺbky oceánov?
Mýtus, ktorý sa stáva skutočnosťou
Výsledky majú dôležitý praktický rozmer. Vitale je dnes profesorka správania zvierat na Unity College a vysvetľuje, že mačka môže byť prirodzene odmeranejšia. Toto správanie jej však nie je vrodené. Môže byť výsledkom životných skúseností aj predispozícií konkrétneho zvieraťa.
A tu leží kľúčový záver: ľudia, ktorí veria, že mačky nepotrebujú veľa sociálnej interakcie, im ju aj menej poskytujú. Výsledkom je odmeranejšia mačka. To potom ich presvedčenie potvrdí. Je to sebanapĺňajúce sa proroctvo.
„Bežné mylné predstavy o tom, že mačky potrebujú menej sociálnej interakcie alebo sú samostatnejšie, môžu ovplyvniť množstvo aj kvalitu sociálnych interakcií, ktoré im ponúkame,“ uviedla Udell.
Veda teda hovorí jasne: mačky si vytvárajú citové väzby s ľuďmi, záleží im na nich a hľadajú v nich istotu. Nie sú to žiadni samotári, ktorí ľudskú prítomnosť len tolerujú. Sú to spoločenské bytosti, ktoré reagujú na to, ako sa k nim správame.
Ak je teda vaša mačka odmeraná, možno je to len odraz toho, čo ste jej dali.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
