Astronauti nosia Pradu. Na Mesiaci budú mať rúrkový oblek
Luxusný módny dom a súkromná vesmírna spoločnosť vytvorili vrstvu skafandra, ktorá uchráni astronautov pred prehriatím.
Zem možno prežije zánik Slnka. Ale čo potom?
Vedci dlho predpokladali, že Slnko pohltí Zem. Teraz však máme presnejšie modely a tie hovoria, že tento príbeh nemusí mať až taký dramatický záver.
00:00
00:00
Generáciám astronómov sa zdal osud Zeme jasný. Za asi päť miliárd rokov Slnko vyčerpá vodíkové palivo vo svojom jadre, začne sa nafukovať do podoby červeného obra a nakoniec pohltí vnútorné planéty slnečnej sústavy vrátane Zeme.
Tento scenár sa stal takmer učebnicovým faktom. Nová štúdia ho však spochybňuje.
Výskumný tím použil pokročilejšie modely slapových síl a aktualizované odhady toho, koľko hmoty bude starnúce Slnko strácať. Dospel pritom k prekvapivému záveru, že Zem by mohla expanziu Slnka prežiť a naša hviezda by ju nemusela pohltiť.
Tento výsledok nie je istý, ale výrazne mení to, ako astronómovia uvažujú o osude Zeme.
Podľa autorov štúdie Zem prežila v ich simuláciách obe kritické fázy starnutia Slnka – fázu červeného obra aj neskoršiu, ešte rozsiahlejšiu fázu. Počas nej hviezda stráca väčšinu svojej hmoty.
Dve sily v súboji
Prečo bol osud Zeme tak dlho neistý? Pretože o ňom rozhodujú dve protichodné sily, ktoré vedci len ťažko modelujú.
Na jednej strane Slnko starne a ako sa zväčšuje, vznikajú slapové interakcie, ktoré môžu planéty ťahať smerom dovnútra – bližšie k hviezde.
Na druhej strane Slnko počas svojho starnutia stráca obrovské množstvo hmoty prostredníctvom výronov a úniku slnečných vetrov. Čím menej hmoty Slnko obsahuje, tým slabšia je jeho gravitácia a planetárne dráhy sa môžu posúvať smerom von.
Výsledok závisí od toho, ktorá sila prevládne. Predchádzajúce štúdie sa väčšinou prikláňali k slapovým silám a predpovedali pohltenie Zeme. Nový výskum ich závery spochybňuje.
Hviezda, ktorá je obrazom budúcnosti
Kľúčovým krokom bolo zlepšenie odhadov toho, koľko hmoty Slnko v budúcnosti stratí.
Na tento účel vedci analyzovali hviezdu L2 Puppis. Ide o neďalekú starnúcu hviezdu, ktorú astronómovia opisujú ako pohľad do budúcnosti nášho Slnka.
Sledovaním jej správania získali realistickejšie ohraničenia pre rýchlosť, s ktorou hviezdy podobné Slnku strácajú hmotu v záverečných štádiách svojho života.
Vedci zároveň siahli po prepracovanejších modeloch slapovej disipácie, ktoré vynikli v priebehu posledných pätnástich rokov. Tieto výpočty naznačujú, že obrovské hviezdy rozptyľujú slapovú energiu menej efektívne, než sa predtým predpokladalo.
Budúce Slnko teda zrejme nebude také účinné pri ťahaní Zeme dovnútra, ako sa dlho verilo.
Mohlo by vás zaujímať
Naše „ja“ z paralelných vesmírov ovplyvňujú náš osud
Merkúr a Venuša zaniknú, Zem a Mars možno nie
Vedci skombinovali tieto dva aktualizované vstupy – nové modely slapových síl aj nové odhady straty hmoty. Výsledky simulácií sa potom výrazne zmenili.
Podľa ich výpočtov by sa dráha Zeme mohla rozšíriť. Rozšíri sa pritom až tak, že zostane mimo dosahu maximálneho rozsahu Slnka v oboch kritických fázach: počas fázy červeného obra, keď Slnko vyčerpá vodík, aj počas neskoršej fázy obra, keď vyčerpá hélium a ešte viac narastie.
Merkúr a Venuša v týchto simuláciách zanikli – pohltilo ich rozrastajúce sa Slnko. Mars prežil a Zem sa ocitla na hranici, aj keď väčšina výsledkov hovorí v jej prospech.
Mohlo by vás zaujímať
Vesmírny ďalekohľad padá k Zemi. NASA ho chce zachrániť robotickým „odťahom“
Prežitie neznamená obývateľnosť
Tu však prichádza zásadná výhrada. Prežitie Zeme ako planéty neznamená prežitie života.
Intenzívne slnečné žiarenie počas červenej fázy Slnka našu planétu takmer určite sterilizuje, a to dávno pred tým, než Slnko dosiahne maximálny rozmer. Ak by na Zemi v tom čase existoval nejaký život, nezachráni ho fakt, že planéta fyzicky prežije.
Autori štúdie sú opatrní. Výsledok zostáva citlivý na dve veličiny, ktoré sú stále ťažko predvídateľné: presný model slapovej disipácie a množstvo hmoty, ktoré Slnko stratí počas fázy obra.
„Prežitie Zeme a vnútornej časti slnečnej sústavy nie je pevne určené a kriticky závisí od spôsobu modelovania slapovej disipácie a straty hviezdnej hmoty,“ uvádzajú.
Ďalšie pozorovania hviezd ako L2 Puppis a zdokonalené modely slapových síl by mohli túto neistotu v budúcnosti zmenšiť.
Zatiaľ štúdia neposkytuje záruku prežitia Zeme. Ukazuje však, že jeden z najznámejších astronomických predpokladov si zaslúži aktualizáciu.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
