Zemiaky sú dnes bežná potravina dostupná na celom svete. Ale ich domestikácia sa odohrala na jednom konkrétnom mieste, a to vo vysočinách pohoria Andy v dnešnom Peru pred zhruba 6 000 až 10 000 rokmi.

Domorodí Quechuovia zemiaky pestovali, varili, sušili a fermentovali, až sa napokon stali základom ich stravy. Zemiaky potom na oplátku zanechali stopu nielen v peruánskej kultúre, ale priamo v DNA Peruáncov.

Gén, ktorý prepísal históriu trávenia

Kľúčovým hráčom v tomto príbehu je gén AMY1. Je to gén, ktorý kóduje slinnú amylázu. To je enzým, ktorý začína rozkladať škrob ešte v ústach. Tento gén má každý človek, ale počet jeho kópií v genóme sa u jednotlivcov líši. Niektorí majú dve kópie, iní desať alebo viac. Platí, že čím viac je kópií, tým viac amylázového enzýmu sa produkuje a tým efektívnejšie telo spracúva škroby.

Pri výskume, ktorý viedla antropologičky Abigail Bigham z Kalifornskej univerzity a Kelsey Jorgensen, sa zistilo, že domorodí Quechuovia z peruánskych Ánd majú najvyšší počet kópií génu AMY1 spomedzi 83 populácií celého sveta.

Evolúcia v akcii: 1,24 % na generáciu

To by mohlo byť samo osebe zaujímavá štatistická kuriozita. Ale vedci išli ďalej. Analyzovali staré DNA a sledovali, kedy sa táto genetická vlastnosť začala šíriť v andskej populácii.

Odpoveď je presná a pozoruhodná. Prirodzený výber začal zvýhodňovať jedincov s vyšším počtom kópií AMY1 práve v období, keď sa zemiaky stávali kľúčovou plodinou, teda pred 6 000 až 10 000 rokmi.

Evolúcia bola neúprosná. Ľudia s vyšším počtom kópií génu AMY1 dokázali efektívnejšie získavať energiu zo škrobovej stravy. Mali lepšiu výživu, viac energie a vyššiu plodnosť.

Ľudia s nižším počtom kópií postupne z populácie mizli. „Domorodým obyvateľom sa nevyvinuli ďalšie kópie génu AMY1 po tom, ako začali jesť zemiaky. To skôr ľudia s nižším počtom kópií postupne vymizli z populácie. Možno preto, lebo mali menej potomkov,“ vysvetlila Abigail Bigham.

Vedci vypočítali, že osoby s desiatimi alebo viacerými kópiami AMY1 mali reprodukčnú výhodu alebo schopnosť prežiť 1,24 % na generáciu oproti ľuďom bez tejto vlastnosti.

Znie to ako maličkosť, ale za tisíce generácií to stačilo na zásadnú premenu genómu celej populácie.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

8. februára 2025

5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť

Výška a srdce

Štúdia odhalila aj ďalšie známky nedávnej evolúcie, ktoré s trávením nesúviseli. Vedci tiež identifikovali zmeny v géne DST, ktoré naznačujú adaptáciu srdca. Zmenou prešla konkrétne pravá srdcová komora, ktorá je zodpovedná za pumpovanie krvi do pľúc.

Toto zistenie sa zhoduje s pozorovaním, že andskí horali majú často zväčšenú pravú srdcovú komoru. Je to pravdepodobne znak prispôsobenia sa vysokohorskému životu pri nízkej hladine kyslíka.

„Andská vysočina patrí k najlepšie preskúmaným oblastiam ľudskej evolučnej adaptácie, a to najmä na život v prostredí vo veľkých výškach s nízkym množstvom kyslíka,“ uviedla Abigail Bigham. „Tento výskum ukazuje, že Andy sú užitočné aj pre pochopenie evolučnej adaptácie na iné selektívne tlaky prostredia, ako je strava.“

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

1. augusta 2025

20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)

Ľudia sa stále vyvíjajú

Tento výskum má širší dosah než len pochopenie vývoja andských populácií. „Biológovia dlho predpokladali, že rôzne skupiny ľudí si vyvinuli genetické adaptácie v reakcii na stravu, ale existuje len veľmi málo prípadov, keď sú dôkazy takéto silné,“ uviedol spoluautor štúdie Omer Gokcumen z Univerzity v Buffale.

Predstava, že sa ľudstvo prestalo evolučne meniť v dávnej minulosti, je jednoducho nepravdivá. Zemiaky sú toho dôkazom. Je to možno nenápadná plodina, ale zároveň za desaťtisíc rokov doslova prepísala DNA celého národa.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock