Slovenský kras je národný park výnimočný vysokým výskytom jaskýň. Tie sú spolu s maďarskými jaskyňami Aggtelekského krasu zapísané na zoznam UNESCO od roku 1995.

Slovíčko „kras“ označuje vápencové oblasti, v ktorých bola vplyvom vetra a vody krajina „obnažená“. Do porušenej horniny presakovala voda, ktorá tu pri vhodných podmienkach vytvorila jaskyne.

Kras nevznikne len tak. Aby do vápencovej horniny ideálne presakovala voda je potrebných niekoľko podmienok, ktoré sa spojili práve na území Slovenského krasu a Aggtelekského krasu. A práve tu bolo objavených vyše 1000 jaskýň a priepastí, množstvo, aké nie je známe v miernom klimatickom pásme nikde inde na svete.

Krásnohorská jaskyňa bola objavená už v roku 1964. Rožňavskí jaskyniari už predtým zažili niekoľko úspechov. Veľkým úspechom bola Gombasecká jaskyňa, ktorú objavili v roku 1951. Vždy vychádzali z toho, že tam, kde v krasovom pohorí vyviera voda vo veľkom, musia byť podzemné priestory.

Pri prechádzke lesom by ste vchod do Krásnohorskej jaskyne možno aj prehliadli. Je to len akási zamrežovaná brána vo svahu na turistickej trase, ku ktorej sa skupinka ľudí presúva už spolu so sprievodcom.

Ak sa sem rozhodnete ísť, mali by ste vedieť, že je potrebné vopred sa telefonicky objednať. Do Krásnohorskej jaskyne sa vstupuje každý deň dvakrát denne – o 10.00 a 13.00 hodine. Návštevníci sa však nestretajú pred vchodom jaskyne, ktorý leží až v lese na turistickom chodníku, ale pri penzióne Jozefína v dedinke Krásnohorská Dlhá Lúka. Tu dostanú výbavu, ruksak, prilbu, čelovku, a z penziónu kráčajú už peši všetci spolu.

Dĺžka Krásnohorskej jaskyne, ktorá bola doteraz prebádaná, je 1 556 m. Z toho je sprístupnených 450 m. Prechádzate cez veľké aj užšie priestory, okolo tajuplnej priezračnej podzemnej riečky a ponad dve jazierka.

Najväčšou atrakciou Krásnohorskej jaskyne je Kvapeľ rožňavských jaskyniarov – výnimočne veľký stalagmit, ktorý meria približne 33 m a priemer jeho základne je 12 m.

Krásnohorský stalagmit je nielen najvyšším stalagmitom na Slovensku, ale aj v miernom klimatickom pásme na svete.

Ako sme spomenuli, o objav jaskyne sa zaslúžili rožňavskí jaskyniari. Dôležitou a odvážnou osobnosťou spomedzi nich bol Viliam Rozložník. Tento charizmatický človek, ktorý mal vraj veľmi dobré srdce, mal zaujímavý osud. Narodil sa v roku 1920. S dávkou šťastia prežil ako jeden z mála veľmi ťažké časy počas druhej svetovej vojny, a aj teploty v Rusku, ktoré klesali v noci pod -40°C. Možno aj preto mu odvaha pri skúmaní jaskýň nechýbala. Po vojne patril k prvej generácii Rožňavských jaskyniarov a podieľal sa na objavení a mapovaní mnohých jaskýň a podzemných priestorov v Slovenskom krase. Tomuto skromnému človeku nešlo o vonkajšiu slávu. Jeho osud sa však náhle zmenil, keď ho nešťastnou náhodou trafil výstrel pušky na slávnosti. Viliam zomrel ako 38-ročný. Ktovie, čo by ešte objavil.

Keď vyjdete z Krásnohorskej jaskyne, neprehliadnite ani prírodné krásy potoka Buzgó, ktorý vyviera z jaskyne. Ten v lese tvorí krásne a priezračné krasové jazierka a priehradky. Na niekoľkých metroch tak medzi Krásnohorskou jaskyňou a kaplnkou Panny Márie vznikla drobná ale bohatá vápencová kaskáda.

Nám to pripomínalo chorvátsku rieku Korana vytekajúcu z Plitvických jazier, ale v miniatúrnom podaní.

A posledná rada na záver: do jaskyne sa nezabudnite teplo obliecť, pretože tam je iba 9°C.

Viac info nájdete na: krasnohorska-jaskyna.sk

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

21. júla 2022

Fotogenický Bardejov, mesto so značkou UNESCO

Text: Martina S.
Foto: Martina S., MK