Ultrabežec Marián Priadka: „Svoju rebéliu si vybíjam v horách.“

Prekonávať vzdialenosti, nadmorské výšky a spoznávať nové krajiny - toto je len niekoľko benefitov ultrabehu. Aj o tom, ako sa dostať na stovky odbehaných kilometrov mesačne a reprezentovať Slovensko počas vrcholových svetových podujatí sme sa rozprávali s ultrabežcom Mariánom Priadkom.

Marián, poznáme vás ako ultrabežca, no nebolo to tak vždy. Kedysi ste boli punkáč, povedzte nám o tom viac…

Od strednej školy som sa pohyboval v okruhu ľudí, ktorí akosi neuznávali systém. Bolo ľahšie žiť život v opojení alkoholom, cigaretami a marihuanou a nestarať sa o nič. Nemuseli ste pre seba a ani pre druhých nič robiť a cítili ste sa dobre.

Život bol jedna veľká párty, ktorá nemala nikdy skončiť. No s pribúdajúcim vekom mi telo signalizovalo, že tento životný štýl je dlhodobo neudržateľný. Pocítil som volanie po vnútornej zmene, ktorú som spravil.

Ako vyzerala tá zmena a ako sa vám ju podarilo naplniť?

Beh začal celkom nevinne. Kamarátky ma vytiahli na krátky bežecký okruh. Postupne ma to chytilo a s pribudajúcimi kilometrami začali odbúdať alkohol a cigarety. Veď keď som si chcel ráno pred prácou zabehať, nemohol som do noci žúrovať. Začal som pri vzdialenostiach 2-3 kilometre a navyšoval som postupne do 10 kilometrov.

Vekom sa môj postoj k spoločnosti zmenil a začlenil som sa do nej. Rebéliu však stále potrebujem a vybíjam si ju v horách.

Ako ste prešli smerom k ultra behu?

Kamarát založil bežeckú skupinu Trail Runners Trnava a s ním som začal trénovať v lesoch dlhšie behy. V lese sme počas víkendov behávali okolo 15 až 17 kilometrov. Keď som zabehol počas jedného behu 30 kilometrov, prihlásil som sa na prvý ultrabeh Zoška Rýchlik, ktorý mal dĺžku 50 kilometrov. Za jeho polovicou som sa ale začal trápiť. Boleli ma kolená a musel som stáť.

To ma ale neodradilo. Po týchto pretekoch som naďalej trénoval, zvyšoval vzdialenosti a behával každý deň. Postupne som sa z 50-kilometrových pretekov prepracoval k dlhším vzdialenostiam.

Skúste našim čitateľom vysvetliť, o čom je ultra run.

Definícia ultrabehu je jednoduchá – ide o vzdialenosť, ktorá je dlhšia ako maratón (42,195 km). Niektorí maratónski bežci po dobehnutí do cieľa pobehnú ešte smerom do sprchy a tým si zabehnú svoj prvý ultra.

Väčšinou sa ultra preteky organizujú v dĺžke od 50 do 360 kilometrov. Majú rôzne parametre, kde sa môže behať 100 kilometrov na ceste, alebo na ovále. Veľmi populárne sú horské ultrabehy s vysokými prevýšeniami, kde sa prebiehajú jednotlivé kopce a doliny. Sú aj časové ultrabehy, kde sa beží 24 hodín v kuse a vyhráva ten, kto za ten čas zabehne najviac kilometrov. Formy sú rôzne.

Čo pre vás znamená?

Mne ultrabeh dáva pocit slobody, môžem sa dostať do prírody a na svojich nohách prejsť (prebehnúť) väčšiu vzdialenosť. Pobyt v prírode ma nabije novou energiou, odreagujem sa od bežných starostí a cítim sa po ňom príjemne unavený a spokojný zároveň. Počas ultrabehu spoznávam veľa milých ľudí a počas ciest na rôzne svetové preteky aj množstvo krajín.

Spomenuli ste svetové preteky. Ktorý z vašich (aj zahraničných) bežeckých úspechov vo vás najviac zarezonoval?

Vždy ma poteší, keď pretekám v zahraničí a uspejem. Teší ma, že môžem momentálne reprezentovať Slovensko na svetových podujatiach v dlhom traile. Tešia ma tiež úspechy v krajinách, ako sú Švajčiarsko alebo Španielsko, kde som vyhral obidva preteky alebo vo Fínsku, kde som vytvoril traťový rekord. Avšak mojím najväčším úspechom je prekonať sám seba, počasie, vysoké vzdialenosti, prevýšenia a nie vždy prívetivé počasie, prekonať únavu po celej noci, keď bežíte sám v horách a jediné svetlo je vaša čelovka. Úspechom je pre mňa prekonať pocit, keď už nevládzem, ale stále sa o kúsok posuniem a dorazím do cieľa. Vtedy som víťaz – a je jedno, či som prvý alebo posledný.

Ako si má človek, ktorý chce začať s ultra behom, nastaviť svoje očakávania?

Najlepšie je nemať žiadne očakávania. Začať trpezlivo a postupne. Spoznať ľudí, ktorí už s ultrabehom majú skúsenosti, začať s nimi behávať a pýtať sa. Poprípade si najsť bežeckého trénera alebo informácie v knihách, či internete.

Koľko kilometrov mesačne odbehnete? Je beh jediný šport, ktorému sa venujete?

Zaleží, na aké preteky sa pripravujem. Počas mesiaca však v priemere nabehám 400 až 600 kilometrov. To dopĺňam bicyklom, pravidelne strečujem a chodím do posilňovne. Beh samotný nestačí. Je potrebné ho kompenzovať a posilniť aj inými druhmi športov.

Podľa čoho si vytvárate tréningové trasy?

Momentálne žijem v Nízkych Tatrách a tu sa mi trasy tvoria priamo pred očami. Milujem beh v horách a preto preferujem Vysoké a Nízke Tatry. Podľa plánovaného tréningu si následne zvolím potrebnú vzdialenosť, výškové metre, rýchlosť a zaťaženie. Toto všetko spolu súvisí.

Podarilo sa vám opäť kvalifikovať na na UTMB v Chamonix – čo obnáša vaša príprava? S akými očakávaniami sa tam chystáte?

Áno. (úsmev) Na Istrii som pri vzdialenosti 100 míľ skončil na 4. mieste a organizátori UTMB ma následne kontaktovali s tým, že ak mám záujem, môžem bežať ich kráľovské preteky. UTMB Mont Blanc majú dĺžku 171 kilometrov a prevýšenie 10 040 metrov. Štartuje sa vo Francúzsku – v Chamonix – a beží sa cez Taliansko a Švajčiarsko okolo najvyššej európskej hory, Mont Blanc.

Je to dlhšie kolečko, kde štartuje približne 2500 bežcov z celého sveta. Bežal som ho pred dvomi rokmi a má nezameniteľnú atmosféru a majestátne kopce. Pretekov sa každoročne zúčastňujú najlepší bežci sveta a má striktné kvalifikačné pravidlá. Príprava je náročná, rovnako ako každý tréning na ultra. Vždy som trénoval podľa pocitov a ako som sa cítil, tento rok som ale začal spoluprácu s bežeckým trénerom Michalom Salvom, s ktorým preberáme tréningové postupy, spätne si analyzujeme tréning, aklimatizáciu na výšku, teplo a stravu. Pomôže mi spolu s mojimi kamarátmi aj priamo na mieste – na občerstvovačkách, kde je pomoc veľmi dôležitá.

Máte nejaké očakávanie od svojho výkonu?

Tento rok by som tieto preteky rád zabehol pod 24 hodín, čo sa mi pred dvomi rokmi nepodarilo. Najdôležitejšie je ale odbehnúť celé kolečko a preteky si užiť. Siahnuť na dno, prekonať ten pocit, keď už nevládzem a ísť ďalej.

Považujete sa za profesionálneho športovca?

Profesionálnym športovcom nie som, robím beh popri práci a nie som zaň platený, aj keby som rád bol. (úsmev) Mám rôzne výhody od sponzorov – a to vo forme oblečenia, doplnkov, sem-tam štartovného a v časti uhradených nákladov na cesty.

Som v tíme Salomon, kde mám kompletnú bežeckú podporu. Výživu a suplementy, ktoré mi pomáhajú pri regenerácii dostávam od slovenskej firmy Kompava. Od Petzl mám čelovky a bežecké paličky zas od značky Leki. Čas, vzdialenosti, výškové metre a aj efektivitu tréningu mi merajú hodinky Suunto.

Je niečo, čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?

Športujte! Či je to beh, bicykel, plávanie, fitko alebo tanec. Robte aktívne čokoľvek, čo vám robí radosť. Prekonávajte a zdolávajte všetky prekážky v športe a prekážky v osobnom alebo pracovnom živote prekonáte tiež. Spoznáte mnoho skvelých ľudí a prežijete veľa zážitkov.

Ak by ste sa chceli viac dozvedieť o ultrabehu, jeho trénovaní, výbave a spravnom psychickom nastavení, prihláste sa na bežecký kemp, ktorý plánujeme s Michalom Salvom a kamarátmi počas októbra v Nízkych Tatrách. Kemp je určený pre začiatočníkov, aj pokročilých. Tešiť sa môžete na štyri dni plné behania, prednášok a kompenzačno-podporujúcich cvičení. Viac informácií sa dozviete na tomto linku.