Pred viac ako 4 500 rokmi sa na pohrebisku v oblasti dnešného Wiltshiru v juhozápadnom Anglicku konalo veľké zhromaždenie.

Na mieste uprostred kruhového násypu sa pochovávali spopolnené kosti už 400 rokov predtým. Zhromaždeným ľuďom však teraz nešlo o pohrebné rituály, pustili sa do premeny tohto miesta na architektonický skvost. Dnes je toto dielo preslávené ako najznámejší a najzáhadnejší britský archeologický monument – Stonehenge.

Keďže ho stavali dlho pred tým, ako do Británie dorazilo písmo, ostali zámery jeho staviteľov stratené po celé tisícročia – rovnako ako niektoré technológie, ktoré používali. Keďže dôležité fakty o Stonehenge chýbali, zo stavby sa stal v priebehu storočí magnet na rôzne mytologické príbehy.

Najstaršia známa legenda siaha do roku 1136 n. l. a tvrdí, že tento „Írsky kamenný kruh“ vybudovali obri a do Británie ho dal doviezť legendárny Merlin. Odvtedy boli za tvorcov tohto veľkolepého diela považovaní Rimania, Féničania, druidi a dokonca aj mimozemšťania (pozri „Kamenné mýty“).

VEDECKÉ BÁDANIE

Až po revolučnom objave rádiokarbónovej metódy v 60. rokoch minulého storočia sa podarilo odhaliť skutočných architektov Stonehenge. Pôvod tohto monumentu vedci zistili meraním úrovne rozpadu rádioaktívnych izotopov uhlíka v organických materiáloch z obdobia, keď boli kamene vztýčené, a následnou kalibráciou tohto obdobia podľa letokruhov sa ukázalo, že Stonehenge je omnoho starší, než aby bol presunutý Merlinom alebo vytvorený Rimanmi.

Pri prvom kamennom kruhu bol zistený rok 2600 pred n. l., čím sa presne umiestnil v čase – ku koncu neolitu v Británii. Od 60. rokov boli na skúmanie monumentu používané čoraz sofistikovanejšie technológie – ďalšie rádiokarbónové určovanie veku, ako aj geomorfologické a laserové skenovanie, ktoré vrhli ešte jasnejšie svetlo na detaily jeho konštrukcie.

Dokonca nás to priblížilo k vyriešeniu najväčšej záhady zo všetkých – prečo bol vlastne Stonehenge postavený? „Myslím si, že pokúšať sa obmedziť to len na jeden zámer je trochu naivné,“ hovorí profesor Tim Darvill, archeológ z Univerzity v Bournemouthe a popredný expert na Stonehenge.

„Som si istý, že mal mnoho využití a o niektorých z nich už začíname čosi tušiť vďaka archeologickej analýze materiálov z náleziska. Stonehenge je veľmi, veľmi starý monument a prešiel niekoľkými „prevteleniami“. Začal ako pohrebisko, avšak to sa skončilo, keď sa začali stavať prvé kamenné konštrukcie. Myslím si, že práve vtedy sa z neho stal chrám. Ale rovnako ako pri stredovekých katedrálach o ňom nemôžeme premýšľať ako o jednoúčelovom chráme. Naopak, bolo to miesto, kde boli vykonávané rôzne činnosti.“

Tak ako pre mnohé neolitické pamiatky, aj pre Stonehenge je typický záujem o púť Slnka po oblohe. Vstup do Stonehenge ležal na osi východu Slnka v čase letného slnovratu – najdlhšieho dňa v roku. Najväčší kameň stojaci v kruhu vytvára rám pre zapadajúce slnko, keď sa ponára za horizont v čase zimného slnovratu. Výskumy z roku 2008 profesora Mikea Parkera Pearsona z London University College odhalili, že toto „prepojenie so Slnkom“ nie je iba dielom ľudského dôvtipu.

„Je to naozaj dosť nezvyčajné,“ hovorí. „Antropológovia si uvedomili, že táto dráha využíva dve prirodzené línie zemského povrchu. Takže je tu možnosť, že miesto pre Stonehenge vybrali preto, lebo je to miesto, kde sú nebo a zem zjednotené nezvyčajným spôsobom.“