Uznanie je našou životodarnou túžbou a ako ľudia nadovšetko túžime po tom, aby nás iní vnímali – plne a naozaj – ako ľudí; aby aj iné subjekty uznali našu vlastnú subjektivitu. Túžba po uznaní je taká silná, že ľudia v snahe dosiahnuť ho ochotne riskujú aj smrť: „Človek riskuje svoj biologický život, aby uspokojil svoju nebiologickú túžbu.“

Pochopenie zásadného charakteru túžby po uznaní je teda kľúčové aj pre naše chápanie sily a rozšírenia sociálnych sietí. Vytvorili sme technológiu, ktorá je schopná priniesť nám syntetickú verziu našej základnej túžby. Prečo niektorí z nás na sieťach zverejňujú príspevky? Pretože túžime po tom, aby nás ostatní ľudia videli a uznávali. Má to však jeden háčik. Konštitutívnym prvkom uznania je rovnosť medzi subjektmi: želáme si, aby nás iný človek akceptoval ako človeka, teda aby nás iný subjekt uznal ako rovnocenný subjekt a aby toto uznanie bolo skutočné. No tí z nás, ktorí prispievame na siete, to nikdy nebudeme schopní v plnej miere dosiahnuť. Dôvodom je, že sme uväznení v paradoxe, ktorý Kojeve identifikuje aj v Hegelovom prístupe k pánovi a otrokovi.

Hegelova úvaha o pánovi a otrokovi je jednou z najznámejších filozofických úvah v západnej tradícii, samotný text je však na pochopenie mimoriadne náročný. Príbeh je istou formou podobenstva, ktoré sa neviaže na konkrétny čas ani miesto a ktoré slúži ako alegória ľudského vedomia, individuality a sociálnych vzťahov. Hegel v nej sleduje boj dvoch jednotlivcov o nadvládu jedného nad druhým, ktorý trvá až do smrti, až do chvíle, kým jeden z nich neprizná porážku a nestane sa otrokom silnejšieho pána. Otrok sa v očiach pána mení na prosebníka a na objekt, na obyčajný nástroj, ktorý uskutočňuje pánove želania. Toto víťazstvo je však falošné. 

Kojeve ďalej konštatuje, že hoci pán túži po uznaní zo strany otroka, nedokáže ho získať, pretože neuznáva otrokovu ľudskosť. „A práve to je nedostatkom – alebo aj tragédiou – jeho situácie,“ píše Kojeve. „Naplnenie mu totiž môže priniesť len uznanie od niekoho, koho on sám uznáva za hodného uznania.“ Existenciálne uspokojenie z uznania môžeme zažiť len od tých, ktorých skutočne uznávame. Iba ak tých druhých hlboko uznávame ako osoby, môžu takí ľudia potvrdiť našu osobnosť. 

Zistil som, že táto jednoduchá formulácia nám dokáže povedať dosť veľa o našej súčasnej situácii – o svete, v ktorom sa veľké množstvo spoločenských interakcií presunulo na sociálne siete. Vyjadruje paradox vzťahu, ktorý môžeme pokojne nazvať aj „vzťah Hviezdy a Fanúšika“. Hviezda sa usiluje o uznanie Fanúšika, ale Fanúšik je cudzí človek, ktorého Hviezda nepozná a nedokáže ho spoznať.

Keďže Hviezda nemôže Fanúšika poznať, uznanie, ktoré Fanúšik voči Hviezde prejavuje, nemôže naplniť jej existenciálnu túžbu. Neexistuje žiaden spôsob, ako vrodenú asymetriu tohto vzťahu prekonať, teda okrem skutočného priateľstva a komunikácie, čo je však, prirodzene, nemožné realizovať v rovnakom rozsahu. A tak Hviezda hľadá uznanie, namiesto neho však získava len pozornosť. Hviezda a Fanúšik sú archetypy, pričom na internete môžeme v rôznych kontextoch prevziať rolu jedného i druhého z nich. Najpodstatnejšou inováciou sociálnych médií, ktorá je zároveň transformatívna, je schopnosť hrať obe úlohy súčasne. Môžete cudzích ľudí nielen pozorovať z diaľky, ale aj s nimi komunikovať a oni s vami. Tí z nás, ktorí sú do nejakej miery slávni, pociťujú nedostatok vzájomnosti vo vzťahoch celkom intenzívne: je zvláštne stretnúť sa s človekom, ktorý vás pozná a vníma, no vy ho rovnakým spôsobom vnímať nedokážete. 

Mohlo by vás zaujímať

Duševné zdravie

21. októbra 2024

Ovládať viac iných ako seba: aj to je gaslighting  

Tento základný paradox – snaha získať prostredníctvom slávy niečo, čo samotná sláva poskytnúť nevie – vlastne celkom dobre opisuje vnútorný život väčšiny výrazných postáv v politike a kultúre: hýbateľov diania, hviezd a celebrít, politických funkcionárov a generálnych riaditeľov. Všetci túžia po istom druhu uznania, pretože práve ono je vlastne hnacím motorom ich ambícií. V extrémnych podobách, ktoré táto túžba tak často nadobúda, sa jej groteskné deformácie viditeľne podpisujú aj na psychike jednotlivcov. O tom je napokon aj životný príbeh Donalda Trumpa: túžba po uznaní, ktorú však nahrádza získavanie pozornosti a mení sa na závislosť od nej. Trump nedokáže celkom pochopiť rozdiel medzi jedným a druhým, hoci kdesi hlboko v jeho psychike zíva prázdnotou roklina, ktorú sláva nikdy nenaplní. 

Napokon, nikto naozaj netúži iba po čírej pozornosti: ani Mandela, ktorý na samotke postupne prichádza o rozum aj o dušu, ani Willy Loman, ktorý sa snaží predávať tovar, ani Donald Trump, ktorý neustále vypisuje na sieťach. Túžime po uznaní. Pozornosť je jeho slabá, avšak prijateľná náhrada. Je syntetickou náhradou vznešeného zážitku. Rozdiel medzi jedným a druhým je ako rozdiel medzi endorfínmi, ktoré sa vyplavujú pri sexe s niekým, koho milujete, a tými, ktoré sa vyplavujú pri užívaní drog. Je ako rozdiel medzi tým, keď sa cítite sýti, a tým, keď ste plní. 

Sociálna pozornosť od cudzích ľudí je psychologickým ekvivalentom prázdnych kalórií a predstavuje akúsi obdobu rýchleho spoločenského občerstvenia. V tej podobe, v akej nám ju teraz ponúkajú naše telefóny, sa ňou ľahko môžeme začať prejedať. V modernom kontexte je pre mnohých hlad menšou hrozbou ako hojnosť. Lacné spracované potraviny sprístupnili možnosť prejedať sa každému. V dôsledku toho sa miera obezity vo svetovej populácii začala zvyšovať, a to aj napriek tomu, že stále na svete existujú stovky miliónov ľudí, ktorým hrozí podvýživa a hlad. Ako ľudský druh sme „prejedení a vyhladovaní (zároveň)“, ako to výstižne vyjadril autor Raj Patel. A tak je to aj so sociálnou pozornosťou: aj keď sme sa jej prejedli, zároveň po nej cítime obrovský hlad. Ešte vždy sú medzi nami milióny izolovaných a osamelých ľudí, ktorí doslova umierajú pre nedostatok sociálnej pozornosti, hoci majú možnosť získavať priam nadmerné množstvo sociálnej pozornosti. 

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

12. októbra 2024

Tip na knihu: Hĺbka (James Nestor)

Dokonca aj tí z nás, ktorí sú od pozornosti závislí najviac, môžu naraziť na svoje limity. „Množstvo pozornosti, ktorú mi ľudia venujú, narástlo ako supernova, čo je naozaj naprd,“ napísal Elon Musk v lete 2022, keď práve rokoval o kúpe Twitteru a na internete sa objavilo hneď niekoľko článkov o rôznych ženách, s ktorými splodil deti. „Bohužiaľ, aj banálne články o mne generujú veľa kliknutí. 🙁 Pokúsim sa čo najviac zamerať na užitočné veci, ktoré môžem pre civilizáciu urobiť.“

Toto predsavzatie mu vydržalo zhruba týždeň. Po snahách odstúpiť od dohody Musk nakoniec nákup Twitteru uzavrel za výrazne nadhodnotenú cenu a pokračoval v nepretržitom (a nutkavom) zverejňovaní príspevkov v snahe pútať pozornosť. A robil to aj napriek tomu, že v priamom dôsledku týchto aktivít a snáh klesala hodnota podniku, za ktorý zaplatil obrovskú cenu a musel začať predávať akcie Tesly s výraznou zľavou, aby sa vyhol výzvam investorov na vyrovnanie marže. Musk uviazol tak hlboko v špirále sociálnej pozornosti, že bol ochotný vzdať sa dokonca aj značnej časti majetku. 

Čo chce najbohatší muž sveta, no nemôže to získať? Za čo je ochotný zaplatiť najvyššiu cenu? Môže si kúpiť čokoľvek, čo mu príde na um. Na svete niet takého luxusu, na ktorý by nedosiahol. Najviac – až s patologickou a nebezpečnou posadnutosťou, ktorou ohrozuje svoje bohatstvo – však túži po uznaní. Chce získať uznanie, chce, aby ho v hlbokom a ľudskom zmysle ľudia vnímali. Presne to chcel aj Willy Loman, ktorý práve preto zomrel. Musk minul 44 miliárd dolárov v snahe kúpiť si niečo, čono chudák Willy získať nemohol. Túžil po uznaní druhých, kúpil si však pozornosť. Ale aj tá napokon onedlho vyprchá. 

Tip na knihu: Volanie sirén (Chris Hayes)

Hayes v knihe spája filozofiu, politológiu, psychológiu aj históriu do výnimočne čitateľného a aktuálneho rozboru doby, v ktorej žijeme. Opiera sa o najnovšie výskumy aj o osobné skúsenosti a ponúka
nielen analýzu, ale aj víziu toho, ako získať späť kontrolu nad svojou pozornosťou, časom aj životom samotným. Kniha je dostupná na webe Vydavateľstva Tatran.

Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock, Vydavateľstvo Tatran