Lineárna elamčina sa dlho považovala za nerozlúštiteľnú. Francúzsky archeológ François Desset na nej pracoval dvadsať rokov. Až v roku 2022 dosiahol to, čo sa pred ním nepodarilo nikomu. Niektorí to prirovnávajú k rozlúšteniu egyptských hieroglyfov.

V roku 1903 sa robili vykopávky v meste Súsy. Je to staroveké elamské mesto na juhozápade dnešného Iránu. Keď tam francúzska expedícia objavila tabuľky pokryté záhadnými znakmi, vedci sa nazdávali, že ich skôr či neskôr prečítajú. Mýlili sa.

Lineárna elamčina odolávala snahám o rozlúštenie od svojho objavenia v roku 1903. Trvalo to vyše storočie a jeden húževnatý muž musel venovať tejto práci dvadsať rokov.

Jediné skutočne iránske písmo

Lineárna elamčina je zaniknuté písmo pomenované podľa civilizácie z Elamu. Existovala v staroveku na juhu dnešného Iránu a súperila so susednou Mezopotámiou.

Pre archeológa Desseta má toto písmo osobitný význam. „Zo všetkých písomných systémov, ktoré sa používali v Iráne, je lineárna elamčina jediná skutočne miestna. Vznikla a rozvinula sa na území, ktoré dnes nazývame Irán,“ vysvetľuje 43-ročný archeológ.

Písmo sa používalo na iránskej náhornej plošine v rokoch 2700 až 1900 pred n. l. a zaznamenávalo elamský jazyk. Bol to izolovaný jazyk, ktorý nesúvisí so žiadnym iným známym jazykom. Písmo tvorilo 77 znakov v tvare kosoštvorcov, kriviek a iných geometrických útvarov.

Mohlo by vás zaujímať

História

18. apríla 2026

Objavili obetný oltár civilizácie, ktorá predchádzala Aztékom

Kľúč ukrytý v mene vládcu

Dessetovo dobrodružstvo sa začalo v roku 2006, keď sa zúčastnil vykopávok na juhu Iránu. Zlomový moment však prišiel neskôr – pri pohľade na staroveké vázy zo súkromnej zbierky iránskej rodiny Mahboubian, ktorá žije v londýnskom exile.

V roku 2021 vedci poznali len asi 40 textov v lineárnej elamčine. A to je mimoriadne malý archív v porovnaní so stovkami tisíc klinopisných tabuliek z Mezopotámie.

Napriek tomu Desset našiel recept na toto tajomné písmo. Champollion rozlúštil hieroglyfy pomocou mien faraónov Ptolemaia a Kleopatry. Podobne aj Desset identifikoval meno vládcu Šilhahu, ktorý vládol okolo roku 1950 pred n. l.

V postupnosti štyroch symbolov si všimol, že posledné dva sú rovnaké. To zodpovedalo opakovaniu na konci mena Šilhaha. Tento objav mu umožnil pokračovať.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

27. apríla 2026

Zrnko odhalilo, ako vyzeral život v oceánoch pred hromadným vymieraním

Prepísané dejiny písma

V roku 2022 Desset a jeho tím spoluautorov publikovali štúdiu, v ktorej vyhlásili, že úplne rozlúštili lineárnu elamčinu. Ak sa to potvrdí, pôjde o jedno z najvýznamnejších rozlúštení v dejinách archeológie – popri egyptských hieroglyfoch, mezopotámskom klinopise, lineárnom písme B a mayských glyfoch.

Doteraz sa všeobecne prijímalo, že najstarší čisto fonetický systém písma je protosinajský. Ide o písmo zo strednej doby bronzovej zo Sinajského polostrova, ktoré sa objavilo 500 rokov po lineárnej elamčine.

Dessetova analýza by mohla prinútiť vedcov radikálne prehodnotiť chronológiu vzniku fonetického písma a presunúť pozornosť z Levanty na iránsku náhornú plošinu.

Nie všetci vedci sú však o rozlúštení presvedčení. Niektorí lingvisti zostávajú skeptickí, kým nebudú publikované podrobné preklady textov.

Desset napriek tomu pokračuje – dnes pracuje na 45 nápisoch. Storočná záhada možno konečne dostala svoju odpoveď.

Text: Zázračná planéta

Foto: Wikimedia Commons