Oční lekári varujú mužov: Nestrihajte si mihalnice!
Virálny trend zo sociálnych sietí stavia estetiku nad evolúciu. A medicína má k tomu čo povedať.
Na dne oceánu našli veľrybí cintorín. Má 5 miliónov rokov a je dlhší ako Slovensko
Vedci objavili najväčší, najhlbší a najstarší hromadný nález veľrybích pozostatkov v dejinách. A niektoré tvory, ktoré na kostiach žijú, sú úplne neznáme.
Na dne juhovýchodného Indického oceánu leží v hĺbke 4 až 7 kilometrov niečo, čo vedci opisujú ako nekropolu – mesto mŕtvych.
Zlomové pásmo Diamantina je línia morského dna, ktorá sa tiahne takmer 1 200 kilometrov. Práve tam sa vrstvili veľrybie kosti po milióny rokov. Najstaršie fosílie, ktoré sa tam našli, majú 5,3 milióna rokov.
Tím vedcov z Čínskej akadémie vied, z talianskej Univerzity v Pise a z novozélandského Národného inštitútu pre výskum vôd a atmosféry publikoval výskum, ktorý mení všetko, čo sme vedeli o hlbokomorských ekosystémoch.
Toto miesto je zároveň najväčším, najhlbším a najstarším zaznamenaným hromadným nálezom veľrybích pozostatkov na svete.
Pád veľryby
Keď veľryba zomrie, jej telo klesne na morské dno. A tam sa to všetko začína.
Pád veľryby je pre morské živočíchy ako nová oáza. V temnom, studenom prostredí hlbokého oceánu, ktoré je chudobné na živiny, pritiahne telo veľryby stovky druhov tvorov – od baktérií cez červy, kôrovce, mušle až po žraloky.
Rozpad tela prebieha vo viacerých etapách, pričom posledná fáza rozpadu kostí môže trvať desaťročia. V nej rozkladajú chemotrofné baktérie tuky v kostiach a živia celý ekosystém, ktorý by inak neexistoval.
„Telo veľryby na dne oceánu je ako švédsky stôl, ktorý sa náhle objaví na opustenom ostrove,“ opisuje to National Geographic.
Ponorky, fosílie a nové druhy
Medzinárodný tím vedcov uskutočnil v roku 2023 niekoľko hlbokomorských expedícií pomocou čínskej ponorky. Na dne pásma Diamantina objavili päť aktívnych veľrybích pádov. To znamená, že boli ešte stále v procese rozkladu.
Popri tom však zdokumentovali aj 476 fosilizovaných veľrýb a z 25 vzoriek, ktoré bolo možné datovať, mala najstaršia 5,3 milióna rokov.
Najhlbší aktívny veľrybí pád leží v hĺbke 6 789 metrov, čo je takmer dvakrát hlbšie ako akýkoľvek iný doteraz zaznamenaný pád veľryby. To posúva vedecké poznatky o tom, ako hlboko dokáže tento ekosystém fungovať.
Medzi nálezmi sú aj lebky vorvaňovcov – moderných aj vyhynutých. Jedna z lebiek patrí úplne novému druhu, ktorý vedci pomenovali Pterocetus diamantinae.
Na kostiach a okolo nich žijú desiatky druhov tvorov: morské uhorky, hadovice, krevety, lastúrniky, rúrkovce a medúzy. Mnohé z nich sú druhy, ktoré vedci doteraz nepoznali.
Mohlo by vás zaujímať
14 čarovných osamotených miest vo svete. Dokázali by ste tu stráviť offline mesiac?
Prečo práve vorvaňovce?
Väčšina nájdených fosílií patrí k vorvaňovcom, čo sú záhadné, málo preskúmané rody hlbokomorských cicavcov. Vedci ponúkajú elegantné vysvetlenie, prečo je to tak.
Kosti ich lebiek sú mimoriadne husté a to umožnilo, aby na nich v priebehu miliónov rokov narástli vrstvy feromangánových oxidov, ktoré ďalšiu degradáciu zastavili. Bol to taký úspešný proces, že zatiaľ čo väčšina ostatných veľrybí kostí zmizla, fosílie vorvaňovcov sa zachovali.
Prečo sa však toto všetko deje práve v pásme Diamantina? Tektonická aktivita zlomovej línie môže vytvárať podmienky, pri ktorých sa telá veľrýb hromadili na rovnakom mieste po milióny rokov.
Vedci zároveň predpokladajú, že podobné nekropoly existujú aj pri pobreží Južnej Afriky, Pyrenejského polostrova a pri odľahlých súostroviach pri Antarktíde. Tam sa už pri rybolove vlečnou sieťou niektoré fosílie objavili.
Mohlo by vás zaujímať
Keď pršalo dva milióny rokov: Ako z klimatickej katastrofy povstali dinosaury
Fosílny archív evolúcie
Vedecký dosah tohto objavu je fascinujúci. „Tieto zistenia výrazne menia to, čo vieme o rozsahu a rozšírení ekosystémov veľrybích pádov. Ukazujú tiež, že niektoré časti morského dna sú prirodzeným fosílnym archívom evolúcie veľrýb,“ píšu autori v štúdii.
Inými slovami, pásmo Diamantina nie je len cintorín. Je to archív. Každá vrstva kostí hovorí o tom, aké druhy veľrýb tu žili v danom období, kde sa pohybovali a ako sa menilo druhové zloženie oceánu v priebehu piatich miliónov rokov.
Craig Smith, morský biológ z Havajskej univerzity, ktorý sa na štúdii nepodieľal, prirovnal objav k momentu, keď vedci po prvý raz objavili hydrotermálne prieduchy na morskom dne. Aj to bol prelomový moment v chápaní hlbokomorského života.
Veľrybia nekropola si ešte počká na ďalšie expedície a pravdepodobne nebude sama.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
