Rozumejú slony ľudskej reči?
Tieto brovské cicavce dokážu rozoznať, či je človek pre ne hrozbou. A to len na základe jeho hlasu.
Dnes je už možné naklonovať živého tvora. Ale čo ak by sme naklonovali kópiu kópie – znova a znova? Výskumy sú prekvapivé a zároveň varovné.
Vedci v roku 1996 predstavili Dolly – prvého naklonovaného cicavca z dospelej bunky. Zdalo sa, že sa otvorili dvere do novej éry. No takmer vzápätí sa objavila nepríjemná otázka: čo ak klon nie je skutočne rovnocenná kópia originálu? A čo ak každé ďalšie klonovanie kópie zhoršuje stav výsledného organizmu?
Poznáte Oravu? Po tomto kvíze ju budete chcieť navštíviť
Prvý varovný signál prišiel práve od Dolly. Merania poukázali na jej teloméry. Ide o ochranné čiapočky na koncoch chromozómov, ktoré sa s každým delením bunky skracujú. A tie u Dolly boli kratšie, než by zodpovedalo jej veku.
Teloméry fungujú ako biologické hodiny: keď sa skrátia pod kritickú hranicu, bunka sa prestane deliť a odumiera. Dolly sa teda už narodila biologicky „staršia“, než napovedal dátum jej narodenia.

Neskoršie štúdie na dobytku a myšiach však tento obraz skomplikovali. Niektoré klony mali teloméry normálnej dĺžky, iné dokonca dlhšie ako ich darci. Ukázalo sa, že v ranom embryonálnom vývoji sa aktivuje enzým telomeráza, ktorý teloméry dokáže obnovovať. Je to akási biologická korektúra, ktorá čiastočne maže stopy klonovania.
Najdôkladnejší experiment v tejto oblasti uskutočnil tím vedený Teruhiком Wakayamom. Vedci klonovali myši sériovo – z klonu vytvorili ďalší klon a z toho zase ďalší. Takto pokračovali vyše 25 generácií. Z jednej pôvodnej bunkovej línie vzniklo viac ako 500 životaschopných myší. Efektivita klonovania sa naprieč generáciami nezmenšovala.
Zdanlivo ideálny výsledok. No jeden detail prináša varovanie: každý nový klon mal o niečo viac genetických a epigenetických chýb ako ten predchádzajúci. Mnohé myši žili normálne životy, ale problémy sa objavili inde – v plodnosti, vývoji placenty a celkovej biologickej stabilite. Keď sa klony z neskorších generácií rozmnožili pohlavnou cestou, ich potomkovia boli geneticky zdravší a stabilnejší.
Tieto brovské cicavce dokážu rozoznať, či je človek pre ne hrozbou. A to len na základe jeho hlasu.
Neviete si spomenúť, čo ste jedli v pondelok na obed, ale aj po dvadsiatich rokoch viete, ako sa bicyklovať. Ako je to možné? Odpoveď leží hlboko vo vn
Tisíc ľudí nakreslilo, kde v tele cítia strach, hnev a odpor. Potom to zopakovali, ale pri čítaní politických pojmov. Zistilo sa, že politika nezasahuj
Určite ste zachytili, že tretia aprílová sobota bude tento rok patriť obľúbenej konferencii Umenie byť ženou. Čaká na vás bohatý program!
Z Marsu je dnes mrazivá púšť. Ale kedysi to tak nebolo. Záhadu, kam sa podela marťanská voda, vedci dodnes nerozlúštili.
Nech sú nám zahraničné celebrity akokoľvek vzdialené, jedno máme v tieto dni spoločné - aj oni, aj my oslavujeme Vianoce. Pozrite si v článku, ako vy
Keď ho astronómovia objavili v roku 2004, mysleli si, že trafí Zem. Minie ju síce o vlások, ale sonda si ho pozrie poriadne zblízka.
Občas je ťažké rozpoznať riziko a keď to stále dobre vonia a chutí, býva nám ľúto všetky tie dobroty vyhodiť.
Klimatická zmena nemení len hladinu morí – mení aj to, ktoré choroby sú schopné prežiť na našom území.
Klamanie je nielen eticky nesprávne, ale dáva mozgu aj poriadne zabrať. Vedieť dobre klamať je však pre ľudí veľkou výhodou.
SPORTMEDIA, S.R.O.
Lamačská cesta 45
841 03 Bratislava
sportmedia@sportmedia.sk
www.sportmedia.sk