Mongolský dobyvateľ Džingischán je synonymum genetického dedičstva – jeho DNA má dnes odhadom 16 miliónov ľudí. Nový výskum však ukazuje, že nebol ani zďaleka jediný. Ďalších desať mužov zanechalo v ľudskom genóme porovnateľnú stopu.

V roku 2003 štúdia preukázala, že DNA Džingischána je prítomná u asi 16 miliónov mužov žijúcich v tom čase. Mongolský vládca sa tak stal neprekonaným rekordérom genetického vplyvu.

Predstava, že jeden muž mohol zanechať takú rozsiahlu biologickú stopu, fascinovala vedcov aj verejnosť. Ukazuje sa však, že Džingischán bol skôr pravidlo než výnimka.

11 genetických línií

Štúdia publikovaná v roku 2015 analyzovala chromozómy Y u viac ako 5 000 mužov zo 127 populácií v Ázii. Dokázala identifikovať 11 chromozómových sekvencií Y, ktoré zdieľalo viac ako 20 analyzovaných jedincov.

Chromozóm Y sa dedí výlučne po mužskej línii – od otca k synovi. Predstavuje teda spoľahlivý nástroj na sledovanie mužských genealógií v hlbokej minulosti.

Jedna z týchto 11 línií patrí Džingischánovi. Ďalšia bola priradená Giocanggovi, ktorý bol starým otcom zakladateľa čínskej dynastie Čching. Jeho chromozóm Y má až 1,5 milióna mužov v dnešnej severnej Číne.

Zvyšných deväť mužov zostáva pre vedu anonymných.

Dedičstvo autoritárstva

Na základe mutácií v genetických sekvenciách a geografického rozšírenia línií vedci odhadujú, že títo muži žili v Ázii v rozpätí od roku 2100 pred n. l. do roku 700 po n. l. Všetci žili v období, keď v Ázii vznikali hierarchické a autoritárske spoločnosti, a to nie je náhoda.

Štúdia naznačuje, že rozhodujúcim faktorom nebola biologická výnimočnosť, ale spoločenské postavenie. Muži na vrchole mocenských štruktúr mali prístup k väčšiemu počtu žien, ich synovia zdedili tieto privilégiá a dynastický reťazec sa rozrastal po stáročia. Ide teda o nový druh evolučného tlaku – nie prirodzený výber, ale spoločenský.

Plodný Ír

Takýto fenomén sa však neobmedzuje len na Áziu. Podľa štúdie z roku 2006 dokáže každý dvanásty Ír na svete vystopovať svoj pôvod k jedinému mužovi. Bol ním pravdepodobne írsky vojvodca z 5. storočia n. l., ktorý sa volal Niall. Ten by mohol mať až tri milióny priamych mužských potomkov.

Genetika tak odhaľuje niečo, o čom historické pramene mlčia: za každou veľkou dynastiou nestáli len víťazné bitky, ale aj demografická dominancia. A jej ozvena rezonuje v DNA miliónov ľudí dodnes.

Text: Zázračná planéta

Foto: Wikimedia Commons/Orgio89