Doktor Doolittle je literárna postava z roku 1920, ktorá vie rozprávať so zvieratami a rozumie im. Dnes však prestáva byť len rozprávkou. Vedci po celom svete dnes používajú umelú inteligenciu, aby analyzovali zvieraciu komunikáciu, a niektoré výsledky by mohli byť priveľa už aj na filmovú zápletku.

Majú zvieratá jazyk?

Skôr než sa dá odpovedať na otázku „môžeme hovoriť so zvieratami?“, treba sa spýtať: „komunikujú vôbec?“ Odpoveď je jednoznačná – áno. Otázka je, či to, čo robia, možno nazvať jazykom.

Psy vrtia chvostom, aby vyjadrili celú škálu emócií. Včely tancujú, aby ostatným ukázali smer k zdroju peľu. Delfíny používajú kliknutia a hvizdy na odovzdávanie informácií. Ale je to jazyk v tom zmysle, v akom ho chápeme u ľudí?

„Momentálne nevieme, či majú zvieratá jazyk,“ hovorí Dr. Denise Herzing, riaditeľka výskumu v rámci projektu Wild Dolphin Project. „Umelá inteligencia nám však môže pomôcť hľadať jazykové štruktúry, ktoré by naznačovali, či majú zvieratá aspoň jeho časti.“

Čo dokáže strojové učenie

Nástroj, ktorý vedcom otvára dvere do zvieracieho sveta, je predovšetkým strojové učenie. Je to forma umelej inteligencie, ktorá dokáže nachádzať vzory vo veľkých súboroch dát bez toho, aby dostala konkrétne inštrukcie.

Je to rovnaká technológia, ktorá poháňa prediktívny text, Google Translate alebo hlasových asistentov, ako sú Siri či Alexa. Keď ju aplikujeme na zvukové nahrávky zvierat, môže odhaliť štruktúry, ktoré ľudské ucho ani mozog zachytiť nedokážu.

„Bioakustický výskum ukázal, že zvukové prejavy zvierat nesú mnoho typov informácií – od identity jedinca cez jeho stav až po vonkajšie udalosti,“ vysvetľuje Elodie F. Briefer, ktorá sa zaoberá zvieracou komunikácou na Kodanskej univerzite. „To všetko dokáže AI zachytiť.“

Briefer sama trénovala AI systém na rozpoznávanie pozitívnych a negatívnych emócií vo zvukoch, ktoré produkujú ošípané. Podobne funguje softvér DeepSqueak, ktorý analyzuje ultrazvukové volania hlodavcov. Sú to zvuky, ktoré ľudské ucho nepočuje, ale softvér dokáže vyhodnotiť, či zviera prežíva stres. Systém sa následne rozšíril aj na zvuky, ktoré vydávajú primáty a delfíny.

Veľryby, delfíny a abeceda kliknutí

Najambicióznejším projektom na poli zvieracej komunikácie je dnes bezpochyby Project CETI. Ide o najväčší medzidruhový komunikačný projekt v histórii: spája osem inštitúcií a päťdesiat vedcov z oblasti umelej inteligencie, lingvistiky, kryptografie, morskej biológie a robotiky.

Ich cieľom je dešifrovať komunikáciu vorvaňov, teda veľrýb s najväčším mozgom na Zemi. Tieto zvieratá sa dorozumievajú pomocou rytmických kliknutí.

Výskumníci vyvinuli špeciálne bio-loggery, ktoré sa pomocou dronov jemne pripevňujú priamo na veľrybu a zaznamenávajú zvuky aj pohyb počas ich hlbokomorských výletov.

Výsledky prekvapili aj samotných vedcov. Analýza nahrávok odhalila 156 rôznych zvukov, ktoré vorvane kombinujú do fráz a variujú podľa kontextu a dialektu. To naznačuje jazykovú zložitosť, ktorá sa blíži ľudskému jazyku.

Jedna štúdia dokonca identifikovala niečo podobné hláskam a dvojhláskam, teda základným stavebným kameňom reči.

„Kúsok po kúsku nám vorvane prezrádzajú tajomstvá toho, ako komunikujú,“ povedal zakladateľ projektu David Gruber z National Geographic Society.

V roku 2026 projekt plánuje otestovať základnú obojsmernú komunikáciu, ako je napríklad zdieľanie polohy alebo varovné signály.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

2. júna 2026

Prečo neexistovali morské dinosaury?

Slovo majú skeptici

Nie všetci vedci zdieľajú taký optimizmus. Julia Fischer z Nemeckého primátologického centra v Göttingene upozorňuje, že samotná analýza nahrávok bez kontextu je málo platná. „Umelá inteligencia nie je čarovný prútik, ktorý vám dá odpoveď na biologické otázky alebo otázky o zmysle a význame,“ hovorí.

Nahrávky treba konfrontovať s priamym pozorovaním v prírode. To je však nesmierne náročné. A aj keby sme pochopili, čo si zvieratá hovoria medzi sebou, prekladať to do ľudského jazyka je iný problém.

Mohlo by vás zaujímať

Technológie

12. mája 2026

Vodná batéria vydrží do 24. storočia a nezaťažuje prírodu. Má len jeden háčik

Prečo na tom záleží

Dôvody na pochopenie zvieracej komunikácie presahujú zvedavosť. Lepší porozumenie emóciám a potrebám zvierat by mohlo zásadne zmeniť prístup k pohode domácich aj hospodárskych zvierat. Mohlo by to ovplyvniť etiku chovu, využívania zvierat vo výskume či v zábavnom priemysle.

„Ak by sme vedeli, že zvieratá majú jazyk, ľudia by azda pochopili, že nie sme jediný cítiaci druh na planéte,“ hovorí Herzing. „Nástroje, ktoré vyvinieme pri práci s druhmi na Zemi, by však mohli byť použiteľné aj vo vzdialených svetoch, ak by sme niekedy narazili na iné formy života,“ dodáva.

Rozhovor so zvieratami teda zatiaľ zostáva víziou. Ale pochopenie toho, čo hovoria, sa stáva realitou.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock