Lepší spánok, lepšia pamäť. Vedci zistili, ako si zlepšiť pamäť
Vedci určili tri typy mozgových vĺn, ktoré pracujú na uložení spomienok. Keď je ich synchronizácia dokonalá, pamäť sa zlepší výrazne. A teraz vie
AI a röntgenové skenery pomohli vedcom prečítať zuhoľnatené zvitky z Herculanea. Objavili pritom stratené diela antickej filozofie.
V júni sa v Národnej neapolskej knižnici odohrala udalosť, akú vedci skúmajúci antiku ešte nezažili.
Projekt Vesuvius Challenge oznámil prelomový úspech pri obnove zvitkov z Herculanea. Vedcom sa podarilo objaviť nové texty, tituly a autorov, ktorí boli dejinám doteraz neznámi. Práve za oknami tejto knižnice sa nad Neapolským zálivom dvíha silueta Vezuvu, sopky, ktorá tieto texty pred dvoma tisícročiami uchovala aj spálila zároveň.
Erupcia Vezuvu v roku 79 n. l. nezasiahla len slávne Pompeje. Pochovala aj neďaleké mesto Herculaneum a s ním aj slávnu knižnicu vo Vile papyrusov. Na všetko naokolo sa zniesla vrstva popola a hornín hrubá takmer 20 metrov.
Stovky papyrusových zvitkov prežili katastrofu práve vďaka tejto ochrannej vrstve. Namiesto toho, aby zhoreli, zuhoľnateli do podoby krehkých, deformovaných hrudiek. Sú teda síce zachované, ale aj takmer nedotknuteľné.
V Herculaneu bolo v 18. storočí objavených viac ako 1 800 zvitkov. Predstavujú jedinú kompletnú antickú knižnicu, ktorá sa zachovala v celosti.
Generácie bádateľov sa snažili tieto texty prečítať, ale fyzické pokusy o rozvinutie zvitkov viedli spravidla k ich zničeniu. Pri najmenšom dotyku sa totiž rozpadali na prach.
Prelom priniesla kombinácia röntgenovej počítačovej tomografie, synchrotrónového žiarenia a umelej inteligencie.
Skenovanie prebehlo na špičkových medzinárodných pracoviskách – v britskom Diamond Light Source a v Európskom synchrotrónovom radiačnom zariadení (ESRF) vo francúzskom Grenoble. Vďaka týmto nástrojom môžu vedci virtuálne „rozvíjať“ zvitky bez toho, aby sa ich vôbec dotkli.
Zvitok PHerc. 1667 vedci práve takto virtuálne rozvinuli a prečítali od začiatku do konca. Je to prvý zvitok z Herculanea, ktorý sa dal obnoviť celý a bez toho, aby sa kedy fyzicky otvoril.
Z jeho obsahu sa podarilo získať takmer 1,5 metra textu v približne 20 stĺpcoch. Z ďalšieho zvitku, PHerc. 172, ktorý je uložený v oxfordskej Bodleianskej knižnici, sa dalo obnoviť viac ako 70 stĺpcov textu.
Medzi najvýznamnejšie objavy patrí, že sa objavili dve stratené diela filozofa Filodéma z Gadary: O bohoch, kniha 8, a O nerestiach, kniha 1. Oba spisy sa venujú etike, umeniu a ľudskému správaniu a obsahujú aj diskusie o stoických konceptoch.
Objavenie knihy O bohoch je mimoriadne dôležité. Po prvý raz sa tým totiž potvrdzuje, že toto dielo bolo viaczväzkovým spisom, ktorý mal minimálne osem kníh. Doteraz bola totiž známa len jeho prvá kniha.
Obnovená gréčtina obsahuje výrazy ako hormē (ὁρμή), teda impulz alebo vnútorná sila, ktorá pobáda ľudí i zvieratá k činu, a fronésis (φρόνησις), teda praktická múdrosť. Sú to pojmy, ktoré sa nachádzali v jadre antického filozofického myslenia, ale ich presný kontext bol doteraz neznámy.
V tretej tohtoročnej Pravdivej histórii sa venujeme…
Jeden zo zvitkov ukrýval ešte väčšie tajomstvo. Rukopis a vnútorné odkazy naznačujú, že artefakt pochádza z 2. storočia pred n. l., prípadne dokonca z konca 3. storočia pred n. l. To z neho robí jeden z najstarších zvitkov v celej zbierke.
Autor ani názov diela zatiaľ nie sú známe, ale spomína sa v nich synovec a žiak filozofa Chryssipa. Chryssipos bol kľúčová postava raného stoicizmu. Toto dielo by mohlo osvetliť počiatky tejto školy a jej súperenie s epikureizmom.
AI rozlúštila 400-ročnú vatikánsku šifru: Odhaľuje nevšednú liečbu
Brent Seales z Kentuckej univerzity, spoluzakladateľ projektu Vesuvius Challenge, je presvedčený, že prečítanie všetkých zvitkov je len otázkou času.
Viac ako 600 zvitkov u Herculanea zostáva stále neotvorených. Aby sa bádanie urýchlilo, projekt zverejní všetky svoje dáta, kód a modely papyrusov online a vypíše odmenu jeden milión dolárov pre toho, kto ako prvý celý prečíta ďalší zvitok.
Papyrologička Federica Nicolardi, ktorá stála na čele vedeckého tímu historikov a expertov na umelú inteligenciu, to vyjadrila jednoducho: „Toto je história. Úplne to mení celú disciplínu.“
Po takmer dvoch tisícročiach mlčania totiž staroveká knižnica opäť prehovorila.
Text: Zázračná planéta
Foto: Sara Stabile, Francesca Palermo, Inna Bukreeva, Daniela Mele, Vincenzo Formoso, Roberto Bartolino & Alessia Cedola CC BY 4.0