Pošva patrí z anatomického hľadiska k dobre preskúmaným orgánom. Napriek tomu jej stena ukrývala jedno prekvapenie: bunky, ktoré sa v nej nachádzajú a ktoré doteraz nikto nepopísal.

Práve to sa podarilo tímu profesora Ivana Vargu z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Telocyty: Záhadné bunky s dlhými výbežkami

Centrom pozornosti sú takzvané telocyty, teda typ intersticiálnych buniek. Sú to bunky, ktoré sa nachádzajú v spojivovom tkanive medzi hlavnými funkčnými bunkami orgánu. Telocyty po prvý raz popísal v roku 2005 rumunský vedec Laurentiu Popescu, ktorý ich označil za „intersticiálne bunky podobné Cajalovým“.

Ich najnápadnejšou vlastnosťou sú mimoriadne dlhé a tenké cytoplazmatické výbežky. Ich priemer je na hranici rozlíšiteľnosti svetelného mikroskopu – zhruba 0,2 mikrometra.

Práve táto morfológia bola desaťročia príčinou ich prehliadania. Výbežky sa pod mikroskopom takmer nedali rozoznať od ostatných štruktúr spojivového tkaniva.

Telocyty pritom nie sú vzácne – boli popísané v srdci, črevách, pľúcach, v placente a v mnohých ďalších orgánoch. V ženskom reprodukčnom systéme ich tím z Bratislavy dokumentuje systematicky od roku 2016, keď opísal ich prítomnosť vo vajcovodoch.

Čo sa podarilo zistiť o pošve

Nová štúdia, ktorej výsledky zverejnila Univerzita Komenského, sa zameriava na stenu pošvy a prináša niekoľko kľúčových zistení. Vedci zdokumentovali prítomnosť telocytov v intersticiálnej vrstve pošvovej steny. Ide o prvý systematický opis tejto bunkovej populácie v tomto orgáne.

Vedci zároveň zmapovali ich priestorové vzťahy s ostatnými typmi buniek – bunkami hladkých svalov, nervovými zakončeniami, krvnými cievami a imunitnými bunkami.

Telocyty v pošve vykazujú podobný distribučný vzorec ako v iných častiach ženského reprodukčného systému. Tvoria sieť prepájajúcu rôzne bunkové typy a pravdepodobne plnia koordinačnú úlohu pri prenose signálov.

Mohlo by vás zaujímať

História

2. júla 2026

Ako vieme, že tu pred miliónmi rokov nebola iná vyspelá civilizácia?

Nie iba akademická otázka

Záujem o telocyty nie je len morfologický. Výskumníci z bratislavského tímu navrhli v predchádzajúcich prácach koncept ochorení, ktoré spôsobujú alebo ich sprevádza porucha funkcie alebo štruktúry telocytov. V kontexte ženského reprodukčného systému to má priamy klinický dosah.

Narušenie telocytov sa zdokumentovalo pri endometrióze, myómoch maternice aj pri niektorých formách neplodnosti bez zistenej príčiny.

Ak sa ukáže, že telocyty v pošvovej stene zohrávajú podobnú regulačnú úlohu, mohlo by to otvoriť nové vysvetlenia pre ochorenia ako chronická pošvová atrofia, zápalové stavy alebo ťažkosti súvisiace s panvovým dnom.

Mohlo by vás zaujímať

História

7. júla 2026

Česi objavili v Afrike internačný tábor pre Nemcov

Slovenská veda na mape reprodukčnej histológie

Objav prichádza v čase, keď Lekárska fakulta UK systematicky buduje svoju medzinárodnú vedeckú reputáciu v oblasti reprodukčnej histológie.

Vedci a pedagógovia fakulty publikovali v roku 2025 až 270 vedeckých prác v prestížnych medzinárodných časopisoch, pričom viac ako 80 % z nich vyšlo v časopisoch patriacich medzi 50 % najlepších vo svojom odbore.

Tím profesora Vargu patrí k medzinárodne najcitovanejším slovenským skupinám v oblasti histológie. Ich práce o telocytoch v ženskom reprodukčnom systéme citujú výskumníci z celého sveta a formujú chápanie tohto donedávna prehliadaného bunkového typu.

Nový nález v stene pošvy je ďalší krok v mapovaní organizmu, o ktorom sme si len mysleli, že ho poznáme.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock