Keď astronómovia v roku 2013 objavili teleso GJ504b, okamžite ho začali volať „ružová planéta“. Má totiž tlmený fialovoružový svit.

Avšak aj po viac ako desaťročí zostávalo toto teleso záhadou: bolo príliš studené a malo veľmi slabý svit na to, aby ho dokázali pozemské ďalekohľady zmysluplne preskúmať.

Tím astronómov zo Severozápadnej univerzity sa rozhodol problém obísť a obrátil sa na Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Výsledky prekonali aj ich vlastné očakávania.

Čo je ružová planéta?

Ružová planéta obieha okolo hviezdy podobnej Slnku vo vzdialenosti 57 svetelných rokov od Zeme. Jej hmotnosť odhadujú astronómovia na zhruba 25-násobok Jupitera a nie je jasné, či je samotná planéta obrovská exoplanéta alebo tzv. hnedý trpaslík.

Hnedé trpaslíky sú telesá, ktoré sú príliš veľké na to, aby boli planétami, ale príliš malé na to, aby sa zažali ako hviezda. Práve preto opisujú astronómovia tento objekt opatrne ako „sprievodné teleso s hmotnosťou planéty“.

Teplota na tomto objekte dosahuje len asi 290 °C, čo je na štandardy obrovských exoplanét neobvykle málo. Väčšina priamo pozorovaných obrovských exoplanét dosahuje teploty od 540 do 1 100 °C.

Nízka teplota GJ504b naznačuje, že teleso je staré – podľa odhadov vzniklo pred dvomi až štyrmi miliardami rokov. To zodpovedá postupnému ochladzovaniu obrovských planét.

Dve hodiny namiesto celej noci

Hlavným problémom bol pri skúmaní objektu GJ504b jeho slabý svit. Mnohé tímy z celého sveta sa pokúšali zachytiť spektrum tejto planéty pomocou najväčších pozemských teleskopov na svete, ale neúspešne.

Aneesh Baburaj, astronóm na Severozápadnej univerzite a hlavný autor novej štúdie, to zhrnul jednoducho: „Iní astronómovia pozorovali teleso celú noc pomocou najväčších ďalekohľadov na svete, aby zistili jeho spektrum. Nevideli nič.“

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba to však zvládol za dve hodiny. Ide o prvú priamu spektroskopiu GJ504b vôbec.

Keď vedci analyzovali zachytené spektrum a pokúsili sa z neho odvodiť chemické zloženie atmosféry, narazili na problém. Namerané hodnoty nedávali fyzikálny zmysel. Niektoré časti atmosféry totiž vychádzali ako fyzikálne nepravdepodobné. Niečo tam muselo chýbať.

Riešenie prišlo, keď vedci do modelov pridali oblaky. Nie ľadové ani kremičitanové, aké sa predpokladajú u horúcejších planét, ale slané.

Keď výpočty zahrnuli oblaky chloridu draselného a sulfidu zinočnatého, čísla do seba zapadli. Ide o zlúčeniny, ktoré na Zemi poznáme skôr zo soli a z priemyselnej chémie než z vesmírnych scenárov.

Teoretici síce predpovedali existenciu slaných oblakov v atmosférach studených telies už viac ako pätnásť rokov, ale priame potvrdenie doteraz chýbalo. Táto štúdia predstavuje jeden z prvých priamych dôkazov.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

3. júla 2026

Slnečná sústava mala o planétu navyše: Našli sme z nej meteorit

Bohatá chémia, otvorené otázky

Okrem slaných oblakov spektrum odhalilo bohatú chemickú paletu. Na objekte je vodná para, metán, oxid uhličitý, amoniak aj sírovodík. Vedci dokázali určiť aj izotopové pomery uhlíka a kyslíka, čo môže v budúcnosti pomôcť objasniť, kde a ako GJ504b vznikla.

Najzásadnejšia otázka však zostáva nezodpovedaná: je GJ504b planéta alebo hnedý trpaslík? Tieto dve kategórie telies totiž vznikajú odlišnými spôsobmi.

Planéty sa formujú z disku plynu a prachu okolo hviezdy, hnedé trpaslíky vznikajú podobne ako hviezdy, z kolapsov oblaku plynu. Chemické zloženie atmosféry môže poskytnúť nápovedy, ale definitívna odpoveď si pravdepodobne vyžiada dlhší čas.

„Sme zvedaví, aký typ slaných oblakov by mohol byť v atmosfére tohto objektu, ale na zodpovedanie tejto otázky pravdepodobne potrebujeme dlhší pozorovací čas,“ uviedol Baburaj.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

19. mája 2026

Vo vesmíre sú miesta, kde budúcnosť spôsobuje minulosť

Menšie, možno obývateľné objekty

Záver štúdie presahuje samotnú ružovú planétu. Metódy, ktoré tím vyvinul, aby odlíšil slabý svit GJ504b od žiary jej hostiteľskej hviezdy, otvárajú cestu ku skúmaniu ďalších studených, slabo svietiacich telies.

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba za dve hodiny odhalil, čo pozemská veda nezvládla za viac ako desaťročie. Ružová planéta tak konečne prehovorila, aj keď dala astronómom trochu nečakané informácie.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock