Tip na darček: Vstupenka na konferenciu Umenie byť ženou + predplatné magazínu RELAX
Poznáte konferenciu Umenie byť ženou? Vznikla z vlastnej potreby rásť a vzdelávať sa. Konferencia sa bude konať 20. apríla 2024 v Bratislave, privíta
Na priemernej doske na krájanie je 200-násobne viac fekálnych baktérií než na toalete. Nie je to však dôvod na paniku – skôr dôvod na zmenu návykov.
Doska na krájanie patrí k najpoužívanejšiemu kuchynskému náradiu v každej domácnosti. Práve preto je aj jedným z najpodceňovanejších zdrojov potravinovej nákazy.
Mikrobiológ Dr. Charles Gerba z Arizonskej univerzity tvrdí: „Na priemernej doske na krájanie býva asi 200-násobne viac fekálnych baktérií než na toalete.“ Tieto baktérie však väčšinou nepochádzajú od ľudí, ale zo surového mäsa.
Najzávažnejším problémom, ktorý je spojený s doskami na krájanie, je krížová kontaminácia. Je to prenos baktérií z jednej potraviny alebo povrchu na inú.
Klasický scenár je takýto: na doske nakrájate surové kuracie mäso a vzápätí na nej pokrájate zeleninu na šalát, ktorá sa ďalej tepelne nespracuje. Baktérie ako Salmonella, Listeria alebo Campylobacter sa tak dostanú priamo na tanier.
Štúdia britského Úradu pre potravinovú bezpečnosť, ktorá sledovala správanie 70 domácností, zistila znepokojivé výsledky.
Až v 25 prípadoch ľudia použili dosku na prípravu mäsa, rýb alebo hydiny a pred ďalším použitím ju vôbec neumyli. Vo viacerých prípadoch navyše na neumytú dosku položili taniere, hrnce alebo iné kuchynské náradie.
Americká služba pre bezpečnosť a kontrolu potravín odporúča jednoduché riešenie. V jednej domácnosti by sa mali používať minimálne dve dosky: jedna výlučne na surové mäso, hydinu a morské plody, druhá na zeleninu, chlieb a potraviny, ktoré sa ďalej tepelne neupravujú.
Desaťročia prevládalo presvedčenie, že plastové dosky sú hygienickejšie než drevené, pretože sú menej pórovité. Výskum tento predpoklad zásadne spochybnil.
Prelomová štúdia mikrobiológa Deana Clivera z Kalifornskej univerzity testovala rôzne druhy dreva a plastov kontaminovaných baktériami E. coli, listériou a salmonelou.
Výsledky boli prekvapivé: na nových drevených doskách baktérie do troch minút takmer úplne vymizli. Na plastových doskách však baktérie nielenže prežili, ale sa cez noc dokonca množili.
Mechanizmus je dobre zdokumentovaný. Keď sa drevená doska umyje, drevo nasaje vodu spolu s baktériami z povrchu. Baktérie sa pohybom kapilárnymi silami dostanú do vnútra drevených vláken, kde postupne uhynú, a na povrchu dosky nezostanú.
Plastové dosky však tento mechanizmus nemajú: baktérie zostávajú na povrchu a pri vhodných podmienkach sa množia.
Novšia španielska štúdia z 2025 skúmala taktiež dosky v domácnostiach a potvrdila, že na plastových doskách boli vyššie počty baktérií v porovnaní s drevenými.
Zároveň však upozornila, že nové drevené dosky tiež vykazovali zvýšené množstvo baktérií. To naznačuje, že prírodné antibakteriálne vlastnosti dreva sa plne prejavujú až po opakovanom používaní a vysušení.
Štúdia z roku 2023 pridala ďalší dôležitý detail. Drevené dosky, ktoré sa ošetrovali olejmi (ľanovým alebo minerálnym), mali na povrchu viac baktérií než neošetrené dosky, pretože olej znižoval schopnosť dreva nasávať baktérie dovnútra.
Populárne prípravky na ošetrenie drevených dosiek tak môžu paradoxne znižovať ich prirodzenú antibakteriálnu účinnosť.
Materiál dosky je dôležitý, ale spôsob čistenia je ešte dôležitejší. Štúdia FSA zistila, že v 20 % prípadov prípravy mäsa ľudia dosku po použití len opláchli studenou vodou. To však nestačí.
Americká služba pre bezpečnosť a kontrolu potravín odporúča po každom použití umyť dosku horúcou vodou s mydlom a opláchnuť čistou vodou.
Potom sa môže doska dezinfikovať zriedeným roztokom chlóru: použiť by sa mala jedna lyžica bielidla na štyri litre vody, nechať pôsobiť niekoľko minút, opláchnuť a osušiť.
Na sušenie sa odporúčajú papierové utierky namiesto kuchynských handier, ktoré sú samy osebe výdatným zdrojom baktérií.
Pozornosť treba venovať aj stavu dosky. Hlboké zárezy od noža a praskliny sa nedajú dočistiť ani dôkladným umývaním – baktérie v nich zostávajú bez ohľadu na materiál.
Drevené dosky sa môžu sterilizovať v mikrovlnnej rúre, plastové sa dajú umývať v umývačke riadu. Každú dosku, ktorá má príliš hlboké ryhy, však treba ihneď vymeniť.
Ako vieme, že tu pred miliónmi rokov nebola iná vyspelá civilizácia?
Otázka, či je lepšia drevená alebo plastová doska, nemá jednoznačnú odpoveď – závisí od toho, ako sa o ňu staráte.
Drevená doska má pri správnom používaní prirodzenú výhodu, no obe môžu byť bezpečné, ak sa dodržiavajú základné hygienické pravidlá. Minimum sú však dve dosky, horúca voda s mydlom po každom použití a včasná výmena dosky s hlbokými zárezmi.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock