Kto namaľoval bizóny na strope jaskyne Altamira? Kto vytlačil ruku na stenu jaskyne Maltravieso v Španielsku pred tisíckami rokov?

Tieto otázky trápili vedcov od chvíle, keď praveké nástenné maľby vôbec objavili. Doteraz na ne neexistovala odpoveď. Jediným zdrojom genetických informácií o ich tvorcoch boli kosti a artefakty. Nová štúdia vedcov z Inštitútu Maxa Plancka to mení.

Medzinárodný tím pod vedením Alby Bossoms Mesou po prvý raz v dejinách extrahoval staroveké ľudskú DNA priamo z jaskynnej steny. Vedci preskúmali 11 jaskýň v Španielsku a Portugalsku a odobrali vzorky z 24 panelov s jaskynným umením.

Sliny, pot a dotyk ruky

Ako sa dostala ľudská DNA na stenu? Pravekí umelci maľovali prevažne rukami – červené okrové farbivo nanášali priamo dlaňou alebo ho fúkali ústami na stenu z priloženej ruky. Tak vznikali charakteristické odtlačky. Práve týmto procesom sa na pigment dostali stopové množstvá slín, potu a kožných buniek.

Tieto biologické stopy sa miešali s pigmentom a potom ich zakryla vrstva kalcitu. Je to škrupina z minerálov, ktorá sa na stenách tvorí po tisícročia. Práve táto vrstva ich paradoxne uchránila.

Vzorky z kalcitovej vrstvy v portugalskej jaskyni Escoural obsahovali ľudskú DNA bez akejkoľvek zvieracej DNA, čo naznačuje, že človek mal priamy kontakt so stenou.

Päť jaskýň z jedenástich

Vedcom sa podarilo získať starovekú ľudskú DNA v piatich z jedenástich preskúmaných jaskýň. Vo väčšine prípadov bola zmiešaná so zvieracou DNA, najčastejšie od netopierov a hlodavcov.

Toto zmiešanie je podľa vedcov dôležitý signál. Naznačuje, že sedimenty z podlahy jaskyne sa prirodzene preniesli na steny, nemuselo ísť o priamy ľudský kontakt.

V španielskej jaskyni Covarón obsahovali vzorky zmiešanú zvieraciu a ľudskú DNA, ale v oveľa vyššom množstve než kdekoľvek inde. Výsledky by mohli pomôcť datovať maľby v tejto jaskyni do obdobia mladšieho paleolitu, teda pred 50 000 až 12 000 rokmi.

Vzorky s najkvalitnejšou DNA, ktorá umožňuje analýzu genetického pôvodu, pochádzali z materiálu starého až 16 000 rokov.

Mohlo by vás zaujímať

História

21. januára 2025

Päť najbizarnejších vynálezov histórie

Genetický archív, nie identifikácia umelca

Vedci dôrazne upozorňujú na hranice svojho objavu. Nález ľudskej DNA na stene nie je to isté ako identifikácia maliara. DNA mohla zanechať osoba, ktorá sa steny len dotkla – návštevník, pomocník, niekto, kto prišiel o stáročia neskôr.

Z červeného pigmentu a kalcitu v jednej zo vzoriek získali vedci DNA človeka, ktorý žil pred aspoň 4 000 až 5 000 rokmi, ale zrejme oveľa skôr, možno v období mladšieho paleolitu. Pohlavie jedinca sa nepodarilo určiť.

Napriek tomu je výskum prelomový. Otvára nové možnosti v archeogenetike. Budúce výskumy by mohli získať poznatky o osídlení, pohybe a správaní ľudí v jaskyniach tak, že zanalyzujú DNA na stenách, a to aj vtedy, keď sa tam nenájdu žiadne kostrové pozostatky.

Paleoantropologička Genevieve von Petzinger, spoluautorka štúdie, to vyjadrila priamo: „Toto je začiatok novej éry. Dáva nám to možnosť stretnúť sa so skutočnými umelcami, s jednotlivcami, ktorí toto umenie vytvorili.“

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

24. marca 2020

Čítanie do karantény

Ešte väčší záber

Výskum prebiehal v rámci medzinárodného projektu First-Art, do ktorého sú zapojení archeológovia, geológovia a odborníci na kultúrne dedičstvo zo Španielska, Portugalska, Talianska, Číny a Nemecka.

Metóda by sa mohla uplatniť nielen v európskych jaskyniach, ale aj v lokalitách v Južnej Amerike, Afrike či Austrálii, kde sa nachádzajú mnohé z najstarších a najrozsiahlejších jaskynných umeleckých diel na svete.

Jaskyne uchovávali maľby tisíce rokov. Teraz sa ukazuje, že uchovávali aj niečo oveľa osobnejšie – biologické stopy ľudí, ktorí ich tvorili.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock