Odporúčanie o tom, že by sme mali jesť denne päť porcií ovocia a zeleniny, patrí medzi známe pravidlá zdravej výživy.

Nová štúdia, na ktorej sa podieľali vedci z Harvardu a Univerzity v Readingu, prináša nepríjemné prekvapenie: dodržiavanie tohto pravidla zďaleka nezaručuje, že telo dostáva to, čo skutočne potrebuje.

Nie všetko ovocie je rovnaké

Vedci analyzovali stravovacie návyky viac ako 30 000 účastníkov z Veľkej Británie a USA, pričom sledovali konzumáciu flavanolov. Sú to rastlinné zlúčeniny s antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami.

Na meranie skutočnej spotreby použili biomarkery v moči, nielen dotazníky o stravovaní, čím sú výsledky oveľa spoľahlivejšie ako pri bežnom nutričnom prieskume.

Flavanoly majú podľa profesora Guntera Kuhnleho z Univerzity v Readingu, jedného z autorov štúdie, „prospešný účinok na cievne funkcie a znižujú kardiovaskulárnu mortalitu“. Je to teda niečo viac než len ďalšia trendy živina. Flavanoly majú totiž merateľný vplyv na zdravie srdca a ciev.

Optimálna denná hladina flavanolov, ktoré by sme mali požiť, sa pohybuje medzi 400 až 600 mg. Výsledky štúdie sú však alarmujúce. Iba menej ako 1 z 5 účastníkov dosahoval túto hladinu. Platilo to pritom aj pre tých, ktorí dôsledne jedli odporúčaných päť porcií ovocia a zeleniny denne.

Množstvo nie je problém. Výber je

Práve tu prichádza kľúčové zistenie výskumu. Nie je dôležité len to, koľko kusov či porcií ovocia a zeleniny zjete, ale ktoré konkrétne plodiny si vyberiete. Obsah flavanolov sa totiž v jednotlivých druhoch ovocia a zeleniny dramaticky líši.

Napríklad slivky obsahujú približne 450 mg flavanolov na 500-gramové balenie. Brusnice maj[ asi 300 mg na 250 g a černice okolo 250 mg na 200 g.

Ale mnohé bežné druhy ovocia a zeleniny, ktoré ľudia jedia ako svojich „päť denne“, ako napríklad banány, šalátová zelenina alebo citrusy, obsahujú výrazne menej flavanolov.

Dvaja ľudia teda môžu zjesť rovnaký počet porcií ovocia a zeleniny, ale jeden bude vysoko nad optimálnou hladinou flavanolov, druhý hlboko pod ňou. Záleží jednoducho na tom, čo si vyberú.

Mohlo by vás zaujímať

História

2. júla 2026

Ako vieme, že tu pred miliónmi rokov nebola iná vyspelá civilizácia?

Ťažšie, než sa zdá

Vedci priznávajú, že odporúčať konkrétne potraviny nie je jednoduché, pretože obsah flavanolov sa môže výrazne líšiť dokonca aj medzi jednotlivými kusmi toho istého druhu ovocia.

Kuhnle to zdôrazňuje priamo: Úroveň flavanolov sa môže meniť „aj od jedného jablka k druhému“. Závisí totiž aj od odrody, pôdy, zrelosti a spôsobu skladovania.

Pre presnejšie sledovanie môžu ľudia využiť databázy ako Phenol Explorer alebo databázu flavonoidov amerického ministerstva poľnohospodárstva. Sú to nástroje, ktoré uvádzajú obsah flavanolov v jednotlivých potravinách.

Praktickejšie odporúčanie ponúka Dr. Javier Ottaviani z Kalifornskej univerzity v Davise, hlavný autor štúdie: „Ak k jedlu pridáte za hrsť černíc, celé jablko alebo šálku zeleného čaju, urobí to reálny rozdiel“.

Namiesto toho, aby sme presne počítali miligramy, mali by sme vedome rozšíriť paletu ovocia a zeleniny, ktoré jeme, najmä o druhy bohaté na flavanoly.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

1. augusta 2025

20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)

Čo si z toho odniesť

Štúdia nehovorí, že pravidlo „päť porcií denne“ je zbytočné, naopak. Pravidlo vytvára dobrý základ pre celkový príjem vlákniny, vitamínov a minerálov.

Toto pravidlo nebolo navrhnuté tak, aby zaručilo optimálny príjem každej jednotlivej prospešnej látky vrátane flavanolov.

Pre bežného človeka je praktický záver jednoduchý. Popri dodržiavaní klasického odporúčania stojí za to vedome zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na flavanoly – bobuľové ovocie, slivky, jablká s šupkou, zelený čaj, tmavú čokoládu s vysokým obsahom kakaa. Rozmanitosť, nielen objem, je kľúč k tomu, aby ovocie a zelenina robili to, čo od nich čakáme.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock