Odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku, aký vysoký je Mount Everest, závisí od toho, čo vlastne meriate, odkiaľ meriate a čo sa medzičasom stalo s tektonickými platňami.

A keďže odpovede na túto otázku sa v dejinách meraní niekoľkokrát menili, je táto história pozoruhodne komplikovaná. Napríklad zememerači v roku 1852 zistili, že Mount Everest meria 29 000 stôp alebo 8 839 metrov. To sa im však zdalo príliš okrúhle číslo na to, aby tomu niekto uveril, a tak mu pridali ešte dve stopy navyše.

Dve navyše

Prvé oficiálne meranie najvyššieho vrchu sveta sa uskutočnilo v roku 1852 ako súčasť Veľkého trigonometrického prieskumu Indie. Zememerači zmerali výšku pohoria zo šiestich rôznych miest a vypočítali priemer: 29 000 stôp, čo zodpovedá 8 839 metrom.

Avšak tento výsledok bol problematický. Nie preto, že by bol nepresný, ale preto, lebo bol príliš okrúhly. Úradníci, ktorí prieskum viedli, usúdili, že verejnosť by takémuto číslu neuverila. Mysleli si, že to bude vyzerať ako odhad, nie ako výsledok starostlivého merania.

Preto k svojmu výsledku pridali ešte dve stopy a výsledok uverejnili ako výšku 29 002.

Toto číslo, 29 002 stôp, respektíve 8 840 metrov, sa stalo oficiálnou výškou Mount Everestu a zostalo ňou viac ako storočie.

Menej je viac

V roku 1954 uskutočnil Zememeračský úrad Indie nové meranie. Výsledok bol: 8 848 metrov, čo je 29 028 stôp. Toto číslo sa stalo novým štandardom a zostalo platným niekoľko desaťročí.

Tentokrát však už vedci cifru nezaokrúhľovali, pretože bola dostatočne nepravidelná na to, aby pôsobila vierohodne.

Ale merania Everestu sa tým neskončili, a to z dobrého dôvodu: hora sa totiž pohybuje.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

6. júna 2026

Prečo váš pes žerie trávu?

Hora, ktorá rastie

Himaláje ležia na indicko-austrálskej tektonickej doske, ktorá sa pomaly pohybuje severovýchodným smerom a vtláča sa pod eurázijskú dosku. Výsledkom je, že pohorie Himaláje sa každoročne dvíha o niekoľko milimetrov. Everest teda nie je statický. Je to vrchol, ktorý sa neustále mení.

Zemetrasenie v roku 2015 s magnitúdou 7,8 bolo jedno z najničivejších v moderných dejinách Nepálu. Okrem iného vyvolalo otázku, či sa Mount Everest pri ňom nezmenšil. Niektorí geológovia predpokladali, že silné zemské pohyby mohli spôsobiť, že ľadová čiapočka na vrchole sa zosunula alebo stlačila.

Navyše existoval dlhodobý spor o to, čo sa má vôbec merať. Čínske merania z roku 2005 uvádzali výšku 8 844,43 metra, čo je výrazne menej ako medzinárodne uznávaných 8 848 metrov. Nie preto, že by Číňania merali horšie, ale preto, že preferujú meranie skaly, nie snehu a ľadu, ktorý horninu pokrýva. Výška snehovej čiapočky sa totiž mení každou sezónou aj v priebehu rokov.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

14. septembra 2025

Dokážu psy odhaliť choroby ľudí?  

Záverečné slovo: 8 848,86 metra

V roku 2020 uzavrela spoločná nepálsko-čínska expedícia desaťročia diskusií. Po rokoch príprav a po modernom GPS meraní zo samotného vrcholu bola oznámená nová hodnota: 8 848,86 metra. To je o 86 centimetrov viac, ako uvádzalo meranie z roku 1954.

Toto číslo teraz oficiálne uznávajú obe krajiny aj Medzinárodná vedecká únia geografie a geofyziky. Jeho súčasťou je aj ľadová čiapočka, čo znamená, že ide o výšku „snehového vrcholu“, nie skalného podkladu.

Meranie však potvrdilo jednu vec: Everest je vyšší, než sme si mysleli, a o niekoľko desaťročí bude možno ešte o niečo vyšší.

Odpoveď na otázku „ktorá hora je najvyššia“ však závisí od toho, čo meriame. Mount Everest je síce najvyšší bod nad hladinou mora, ale ak by sme merali hory od ich základne, víťaz by bol iný. Mauna Kea na Havaji meria od morského dna po vrchol viac ako 10 200 metrov, aj keď nad hladinu mora vyčnieva len 4 205 metrov.

A ak by sme hľadali najvzdialenejší bod Zeme od jej stredu, čiže od jej jadra, ani to by nebol Mount Everest. Keďže Zem sa na rovníku vyklenuje smerom von, tak vrch Chimborazo v Ekvádore je najvzdialenejší bod od jadra Zeme, a to napriek tomu, že meria len 6 263 m n. m.

Mount Everest teda zostáva rekordérom v jednej, ale zato najprestížnejšej kategórii. A jeho výška sa ešte neraz zmení.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock